Rímskokatolícka cirkev

Farnosť Nemšová

Mierové námestie 3

914 41 Nemšová

e-mail:nemsova@nrb.sk  

 

Rímskokatolícka farnosť sv. Michala archanjela

 

Prvý písomný záznam o pôsobení rímskokatolíckej cirkvi na území Nemšovej sa objavuje 90 rokov po prvej písomnej zmienke o obci Neusua z r. 1242. Starobylá farnosť sa spomína v zápise pri výbere pápežských desiatkov v rokoch 1332-1337, kedy farár Beanus de Nesua dal 6 grošov... Nasledujúce storočia, s výnimkou obdobia reformácie, ktorá trvala od r. 1530 až do r. 1655 plných 125 rokov, je toto územie až dodnes spravované katolíckou cirkvou. O existencii vôbec prvého kostola, kde sa slúžili bohoslužby, hovorí zápis vizitácie Kostola sv. Michala archanjela z r. 1675, ktorý bol postavený pravdepodobne v románskom štýle. V tomto období bol v Ľuborči postavený aj drevený kostol, tiež zasvätený sv. Michalovi. O 50 rokov neskôr, v r. 1725-1726, sa začala stavba kamennej fary za pôsobenia farára Martina Gašparoviča. V tom čase vo farnosti žilo 2190 katolíkov z celkového počtu 2504 obyvateľov. V r. 1758 prišiel do Nemšovej Ján Koštiaľ, farár z Čadce, ktorý sa v r. 1760 obrátil s prosbou o stavbu kostola na vtedajšieho župana Jozefa Ilešháziho, ktorý odpovedal pozitívne. Kostol sa staval na mieste pôvodného, v rokoch 1762-1766. Slávnostná posviacka sa konala 29. septembra 1766, na sviatok sv. Michala archanjela. Konsekráciu vykonal archidiakon trenčianskeho dištriktu a teplanský farár Ján Pichnay. Samotná Nemšová mala vtom čase 124 domov, v ktorých bývalo 149 rodín so 785 obyvateľmi. Posviacka konsekrácia biskupom, bola až po 23 rokoch, dňa 29. 6. 1789, na sviatok sv. Petra a sv. Pavla. Vykonal ju biskup František Xaver Fuchs, ktorý za asistencie 20 kňazov, vložil do kameňa hlavného oltára ostatky mučeníka sv. Vincenta. Dožil sa jej i Ján Koštial, no ešte vtom istom roku v novembri 1789 v Rovnom, kde bol preložený, zomrel ako 59-ročný. Jozef llešházi sa však tohto, pre Nemšovú významného dňa, nedožil, zomrel pred posviackou kostola 8. 2. 1768 v bratislavskej nemocnici ako 66-ročný. Miesto neho sa na posviacke zúčastnil jeho 29 ročný syn Ján Baptista llešházr, dedičný župan. Na poste správcu farnosti sa vystriedali desiatky kňazov, niektorí z nich boli známymi bádateľmi, národnými buditeľmi, či literárne činnými.

 

Najstaršie doklady o kostole

 

Jozef Ilešházi

 

Okrem správcov fary a kaplánov tu pôsobilo aj niekoľko dekanov. Medzi poslednými bol Jozef Kianička, dištrik. dekan, čestný kanonik (1887-1956), ktorý pôsobil v Nemšovej 12 rokov - od r. 1942. Po ukončení ll. svetovej vojny inicioval a spolu so svojim kaplánom Jozefom Hankom sa zaslúžili o postavenie Kaplnky Fatimskej Panny Márie a nanovo dal postaviť vo vojne zostrelenú vežu kostola a zvonku obnoviť celý kostol. Po ňom nastúpil v r. 1945 Rudolf Hodál (1920-1992), čestný dekan, ktorý tu pôsobil do r. 1970. Potom sa 12 rokov staral o nemšovskú farnosť Gejza Luky (1924-1992), dekan ad personam a zástupca okr. dekana. Za jeho pôsobenia došlo k viacerým zmenám v interiéri kostola (zaviedlo sa napr. vykurovanie plynom, elektrický pohon zvonov, ozvučenie, bol vymaľovaný kostol zvnútra i zvonku a iné). Po ňom nastúpil v r. 1982 Anton Noga (1947), dištrikt. dekan, ktorý bol správcom farnosti 15 rokov. Zaslúžil sa o postavenie novej fary a rekonštrukciu pôvodnej Kaplnky sv. Antona Paduánskeho v Ľuborči. Vr. 1997 ho vystriedal Karol Hanulík (1952), dištrikt. dekan, ktorý tu vykonával službu 3 roky. V r. 2000 prevzal po Karolovi Hanulíkovi farnosť Anton Košík, ktorý bol správcom v rokoch 2000-2018. Počas jeho 17-ročnej činnosti sa realizovala rekonštrukcia veže a kostola, tiež aj rekonštrukcia Kaplnky Fatimskej Panny Márie v Trenčianskej Závade a iné. V roku 2018 privítali nemšovskí veriaci nového správcu farnosti Jána Smolku, ktorý predtým pôsobil vo farnosti Čičmany. 

Od r. 1994 je v Nemšovej dekanát, ktorý v súčasnosti združuje 8 farností - Nemšová, Horná Súča, Dolná Súča, Drietoma, Horné Srnie, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice a Omšenie.

Nemšová bola rodiskom aj mnohých významných rímskokatolíckych kňazov, medzi nimi boli: Vojtech Babulík (1909 -1997), kňaz-salezián, pedagóg, ľudový kazateľ, Karol Korper Zrínsky (1836 -1923) kňaz, národovec, politik, publicista Andrej Patka (1908-2003), kňaz, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ, Jozef Štefánek (1909-1991), kňaz, dekan. Z posledných Peter Mindár (1948), kňaz, Ján Ondrejička (1950), čestný dekan, Karol Koníček (1961), kňaz, Dominik Gurín (1959), dekan a Roman Pecháček (1975), kňaz, rehoľník SVD. Do rehoľných rádov vstúpili aj nemšovské rodáčky: Z Nemšovej - rehoľa Školských sestier Notre Dame - Wera Barteková a Mária Mutňanská, sestry zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul Terézia Siekelová jej sestra Vilma, Anna Ďuríková a Gizela Holečková. Z Klúčového - rehoľa Školských sestier Notre Dame - pochádzajú Alžbeta Vavrušová, Mária Pecháčková, Dominika Bórová a Antónia Borová. Z Ľuborče do Kongregácie sestier Karmelitánok vstúpila Mária Chmelinová a do rehole Školských sestier Notre Dame Mária Filípková.

Už z prvých kánonických vizitácii vyplýva, že farský kostol mal svoj organ a službu organistu vykonávali učitelia. Z posledných záznamov vyplýva, že 40 rokov bol organistom Ján Szárka-Slávnický, v rokoch 1916 až 1956 (vypomáhali mu Peter Baláž a Ján Holeček). Po ňom, od r. 1956 až do r. 1958 bol ním Ján Holeček, ktorému však odbor školstva hranie zakázal, ak chcel naďalej byť učiteľom. Po ňom nastúpil v r. 1958 Stanislav Chlebana (1942 -2017), ktorému neskôr vypomáhal a načas aj prevzal povinnosti hlavného organistu syn Pavol. S. Chlebana viac ako 50 rokov pôsobil vo farnosti ako organista a spevák, vždy ochotný slúžiť pri sv. omšiach alebo pri pochovávaní zosnulých.

 

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

 

Meno

Roky pôsobenia

Kapláni

 

Ondrej  Guzanovicz

 

1665 - 1670

 

Ján Rukovič

1670 - 1674

 

Ján Nemčáni

1674 - 1680

 

František Kolenovič

1680 -1681

 

František Butkovič

1681 - 1685

 

Ján Skačáni

1696 - 1705

 

Michal Fabiani

1705 - 1718

 

Ján Ladislaides

1717 - 1718

 

Martin Gašparovič

1718 - 1735

 

Štefan Ignác Jankovič

1735 - 1753

 

Mikuláš Cingel

1753 - 1754

 

Juraj Kudolani

1754 - 1758

 

Ján Koštiaľ

1758 - 1773

 

Ján Kolpáši

1774 - 1776

 

Gašpar Rajčáni

1766 - 1791

 

Karol Kerekeš

1792 - 1806

 

Antol Dateľ

1806 - 1851

 

Ján Škorvánek

1851 - 1869

Františk Madva
František Hreusik
Vendelín Kozma
Michal Čulen

Jozef Radimecký

František Hreusik

1889 - 1905

Štefan Bučko

Rudolf Miklóši

1906 -1927

Štefan Herodek
Štefan Hedera
František Miklošovič
Vincent Šincovita
Pavol Bezák

Zigmund Martiš

1927 - 1942

Anton Poloczek
Viliam Machal
Augustin Zani
Anton Bučko
Ján Slivka
Ján Cibuľa
Alojz Adamec
Teodor Ferenczy
Michal Valo
Albert Hedera 
Anton Kostolanský

Jozef Kianička

1942 - 1955

Albert Hedera
Jozef Hanko
Ján Kutiš
Ján Foltán
Štefan Palkovič
Elemír Štrbavý
Rudolf Hodál

Anton Poloczek

1. 1. - 13. 4. 1955

 

Rudolf Hodál

1955 - 1970

Celestín Mikunda
Ivan Mahrík

Gejza Luky

1970 - 1982

Theodor  Ferko
Pavel Žídek
Víktor Zboran
Anton Noga

Anton Noga

1982 - 1997

František Šútor
Ján Štefanec
Ján Kušnír
Rudolf Michút
prof. Augustín Rybanský – výp. duch.

Karol Hanulík

1997 - 2000

Dalibor Mišura
Jaroslav Vnuk
Peter Martinec

Anton Košík

2000 - 2018

Pavol Mikuš
Štefan Bučo
Patrik Sojčák
Michal Vlček
Martin Vitek
Milan Kačaljak
Ľuboš Mihálka

Ján Smolka

2018 - doteraz

Dominik Ondriaš

 

Farský Kostol sv. Michala archanjela

 

Najvýznamnejšou pamiatkou mesta Nemšovský rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela, ktorý je i na zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Je postavený na pôvodnom mieste kostola, spomínaného už v roku 1332, ktorý bol podľa záznamov zbúraný z dvoch dôvodov: prvý bol ten, že bol podmáčaný divokými bludnými vodami Váhu, a druhý ten, že už bol malý pre takú veľkú farnosť. V tom čase totiž patrili do nej okrem Nemšovej nielen Ľuborča, Klúčové, Trenčianska Závada a Borčice, ale i Horné Srnie a Rajkovec. Pre stavbu nového kostola na miesto starého rozhodlo najmä to, že vedľa neho bolo mýto na kráľovskej ceste.

Kostol stavali od roku 1762 a prvá omša bola odsúlžená na sviatok sv. Michala archanjela v roku 1766. Je postavený ako neskorobaroková jednoloďová pozdĺžna stavba. Kostol bol postavený s pričinením a podporou grófa Jozefa Ilešháziho, ktorý sa však slávnostne vysviacky nedožil. Interiér kostola tvorí viac historických vzácností. Je to hlavný oltár ozdobený mnohými kolorovanými sochami svätých, či obraz Michala archanjela namaľovaný na objednávku llešháziovcov.

V roku 1915 zasiahol kostol i zvyšok Nemšovej ničivý požiar s tragickými následkami. História opravenej veže po požiari však netrvala dlho. Na sklonku druhej svetovej vojny v roku 1945 bola veža odstrelená. Dva roky po vojne sa opäť začalo s rekonštrukciou veže. Posledné nešťastie, ktoré zasiahlo najmä interiér kostola, bol ďalší požiar v roku 1961. Ten vznikol od mechu organa, ktorý  bol z ručného ovládania prerobený na elektrický. Vznikli značné škody, zhorel starý organ, chór i niektoré maľby. V súčasnosti prešiel kostol menšou modernizáciou a je vyhlásený za kultúrnu pamiatku. 

 

Požiar kostola v roku 1915

 

Rekonštrukcia veže v roku 1947

Kostol po požiari v roku 1961

 

Kladenie novej podlahy v 60. rokoch

 

Filiálky:

 

Kaplnka sv. Anny v Kľúčovom

 

Neďaleko kaštieľa stojí neogotická Kaplnka sv. Anny. Rok 1868 sa udáva ako rok jej postavenia. V štátnom archíve v Bytči sa však nachádza mapa Kľúčového z roku 1859, ktorá zobrazuje nielen kaštieľ a hospodárske objekty pri ňom, ale i stavbu s ubytovaním bírešov, kde je zakreslená už i kaplnka značená krížikom. Pôvodný vzhľad kaplnky bol pravdepodobne iný než dnešný.

Vedľa neogotickej Kaplnky sv. Anny stoji zvonička s drevenou konštrukciou, datovanou do roku 1933 a so zvonom z roku 1920 z dielne trenčianskeho zvonolejára, hornosúčanského rodáka Pavla Ranku. Zvon od tohto zvonolejára z dvadsiatych rokov a zvon z obdobia po 2. svetovej vojne od posledného trenčianskeho zvonolejára, vyhnianskeho rodáka Michala Hašku, sú umiestnené vo veži kaplnky v Trenčianskej Závade. Až do roku 1965 bol starší zvon na drevenej zrubovej zvonici, ktorá však medzičasom bola nahradená novou.

 

Pôvodná podoba kaplnky

 

Kaplnka sv. Antona Paduánskeho v Ľuborči

 

Kaplnka sv. Antona Paduánskeho vznikla rekonštrukciou pôvodnej kaplnky z roku 1942. s rekonštrukciou sa začalo v roku 1996 a v roku 1998 bola kaplnka skolaudovaná a požehnaná.

 

Kaplnka Panny Márie Fatimskej v Trenčianskej Závade

 

Je to najstaršia kaplnka na Slovensku zasvätená Fatimskej Panne Márii. Bola postavená v rokoch 1947-1949, 30 rokov po zjaveniach vo Fatime. Kaplnka Panny Márie Fatimskej je symbolom vďaky Panne Márii za ochranu ľudí počas 2. svetovej vojny, hlavne však počas prechodu frontu cez naše obce, kedy takmer všetci obyvatelia boli evakuovaní v Trenčianskej Závade a okolitých horách, kde sa ukrývali pred vojnovým nebezpečenstvom. Podobne ako Fatima v Portugalsku i obec Trenčianska Závada bola uchránená od hrôzy vojny. Po ukončení vojny vďační obyvatelia Trenčianskej Závady a širokého okolia ďakovali za ochranu blahoslavenej Panne Márii. Na pamiatku tejto pomoci sa rozhodli vystavať Kaplnku Panne Márii Fatimskej, ku ktorej sa počas vojny utiekali v modlitbách svätého ruženca a prosili ju o pomoc. Základný kameň bol posvätený dňa 18. mája 1947. Najväčšiu zásluhu na vystavaní kaplnky má vdp. kaplán Jozef Hanko - veľký ctiteľ Panny Márie Fatimskej. Bol kaplánom v Nemšovej v rokoch 1946 - 1950.

 

Výstavba kaplnky v roku 1948

 

Kaplnka Panny Márie  Fatimskej v Závade

 

Kaplnka Narodenia Panny Márie v Borčiciach

 

Neskorobarokovú kaplnku dal v roku 1740 postaviť borčický zemepán Krištof Ugronovič, slúžny trenčianskej stolice, prísediaci v kráľovskom najvyššom súde. Zakúpil aj posvätné rúcha a kalich. V kaplnke bol oltár so svätostánkom, nad ktorým bol obraz Panny Márie. Tento oltár je zapísaný ako kultúrna pamiatka a momentálne je prevezený a čakajúci na rekonštrukciu. Kaplnku požehnal a posvätil v roku 1740 nemšovský farár Štefan Ignác Jankovič. Ku kaplnke patri zvonica. Zvon do kaplnky daroval v roku 1742 nitriansky biskup Imrich Esterházy. Zvon bol posvätený na počesť sv. Donáta.  V kaplnke je aj krypta, ktorá má vchod zvnútra. Do krypty pochovávali len členov rodiny Ugronovičovej, aj to len zriedka. Na Borčickej kaplnke, čelnej strane je erb šľachtickej rodiny Šipeky. (Rodiny Šipekyovcov prišla do Borčíc v roku 1790, bývali v kaštieli do roku 1945. Posledná barónka z Borčíc Alžbeta Šipeky zomrela v januári 1981 v nemocnici v Trenčianskych Tepliciach. Pochovaná je v Klobušiciach.) V borčickom kaštieli bola v roku 1821 s biskupským súhlasom zriadená súkromná kaplnka. Bola vytvorená pre potreby šľachty. Dokedy trvala nevieme. V knihe História farnosti Nemšová“ sa uvádza, že na borčickom cintoríne, pod dvestoročnou lipou stoji socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú dal v roku 1775 zhotoviť a postaviť zemepán Ján Borčický. (Rodina Borčických sa v trenčianskej župe spomína už v roku 1376 a do roku  1381 žila na dedičnom majetku v Borčiciach.) Spomínaná lipa na cintoríne už nie je. V roku 1994 bola zrezaná a jej drevo sa použilo na zhotovenie kríža ako dar pre Svätého Otca Jána Pavla II. pri príležitosti jeho návštevy Slovenska v roku 1995. Kríž bol osadený neďaleko poľného oltára v Nitre-Janíkovcich, kde slúžil pápež sv. omšu. V súčasnosti je umiestnený vo farskom kostole Navštívenia Panny Márie v Nitre, v tzv. kláštornom kostole.

 

 

 

Pôvodná podoba zvonice a kaplnky Povýšenia sv. Kríža

 

Zvonica a kaplnka v dnešnej podobe

 

Spracované podľa: Kolektív autorov - Monografia mesta Nemšová a Irena Prnová Pútnické miesta vo farnosti Nemšová (a v blízkom okolí).

 

HISTORIA DOMUS NEMSOVIENSIS

História Nemšovskej farnosti

od 1. júla roku Pána 2018

Dňa 1. júla nastúpil do úradu Nemšovského farára vsdp. dekan Ján Smolka, rodák zo Žiliny, ktorý predtým pôsobil vo farnosti Čičmany a ako rektor Kňazského domu sv. Bystríka. Na slávnostnej svätej omši o 10:15 ho do úradu inauguroval Trenčiansky archidiakon a kanonik Nitrianskej sídelnej kapituly ICLic. František Šútor. V tento slávnostný deň sa vo farskom kostole konala aj výročná farská poklona Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.

Dňa 4. júla nastúpil na kaplánske miesto novokňaz Dominik Ondriaš, rodák z Machuliniec pri Zlatých Moravciach. Svoju prvú svätú omšu v tunajšej farnosti odslúžil na filiálke v Borčiciach, v kaplnke Narodenia Panny Márie.

Dňa 29. júla bola hodová slávnosť na filiálke v Kľúčovom ku cti svätej Anny, matky Preblahoslavenej Panny Márie. Slávnostnej svätej omši predsedal pán dekan Ján Smolka a homíliu predniesol predchádzajúci správca farnosti vsdp. Anton Košík, farár vo Svinnej. Na svätej omši boli prítomní kapláni Dominik Ondriaš a Ľuboš Mihálka, Mons. Ján Ondrejička a niektorí kňazi, ktorí ako kapláni pôsobili v Nemšovskej farnosti. V tento rok sme si pripomenuli 150. výročie od postavenia kaplnky svätej Anny v Kľúčovom.

Dňa 9. septembra sa konala hodová slávnosť na filiálke v Borčiciach, ktorej kaplnka je zasvätená Narodeniu Panny Márie. Slávnostnú svätú omši pri Kaplnke Povýšenia svätého kríža uprostred obce celebroval pán dekan Ján Smolka, ktorý zároveň predniesol aj homíliu.

Dňa 30. septembra Farnosť Nemšová spoločne oslávila svojho patróna svätého Michala archanjela. Slávnostná hodová svätá omša začala sprievodom miništrantov a krojovaných, ktorí niesli aj zástavy. Svätej omši predsedal rektor Univerzitného pastoračného centra v Nitre doc. ThDr. Ľubomír Hlad, PhD., ktorý zároveň predniesol slávnostnú homíliu a koncelebrovali pán dekan Ján Smolka, pán kaplán Dominik Ondriaš a Mons. Ján Ondrejička.

Cez mesiac október, ktorý je zasvätený Ružencovej Panne Márii, sa deti oboch našich škôl predmodlievali svätý ruženec pred večernými svätými omšami. Zároveň sa od tohto mesiaca svätá omša vo štvrtok ráno presunula na večer a po nej býva adorácia za nové duchovné povolania.

Dňa 14. októbra sa ukončila farská hodová sezóna púťou k Fatimskej Panne Márii v Trenčianskej Závade. Slávnostnej svätej omši predsedal pán dekan Ján Smolka a slávnostnú homíliu predniesol vdp. Štefan Nižník, farár v susednej farnosti Horné Srnie.

Dňa 1. novembra sme slávili slávnosť Všetkých svätých. Pri tejto príležitosti boli vo farskom kostole pred obetným stolom vystavené relikvie niektorých svätých. V popoludňajších hodinách sa na Novom cintoríne v Nemšovej konala po mnohých rokoch Dušičková pobožnosť, ktorú viedol pán dekan Ján Smolka. Počas dušičkovej oktávy navštevovalo sväté omše množstvo veriacich, ktorí cez plnomocné odpustky pomáhali dušiam v očistci.

Dňa 15. decembra sa v našom farskom kostole po 42. rokoch slúžila rorátna svätá omša, ktorú celebroval pán kaplán Dominik Ondriaš.

Dňa 27. decembra na sviatok svätého Jána evanjelistu sme po svätej omši požehnávali víno.   

Dňa 31. decembra sme sa počas večernej svätej omši a silvestrovskej pobožnosti poďakovali Pánu Bohu za predchádzajúci rok. Svätú omšu celebroval pán dekan Ján Smolka, ktorý prečítal aj štatistiku. Z nej vyberáme, že sa v našej farnosti pokrstilo 72 detí, sviatosť manželstva si vyslúžilo 33 párov a odprevadili sme do Nebeského domova 75 farníkov. O polnoci sme vo farskom kostole privítali nový rok Eucharistickým požehnaním a krátkou poklonou Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.

Príchod nového farára do našej farnosti priniesol aj zopár zmien: krsty sa začali vysluhovať cez hrubú alebo veľkú svätú omšu v nedeľu, na hlavný oltár a bočné oltáre sa vrátili antipendiá, ktorých farba sa mení podľa liturgického obdobia, na obetný stôl sa zakúpilo nových 6 svietnikov a sviečok a nový kríž,  počas pohrebných svätých omší a pohrebných obradov sa používajú paramenty aj čiernej farby.   

Rok Pána 2019

Dňa 10. januára sa v našej farnosti uskutočnila rekolekcia dekanátu Nemšová. Svätú omšu celebroval a homíliu predniesol vdp. Jozef Kuna, farár v Dolnej Súči.

Dňa 3. februára sa v našich chrámoch vyslúžilo nielen Svätoblažejské požehnanie, ale aj požehnanie jabĺk, ktoré sa konzumujú pri chorobách s hrdlom.

Dňa 11. februára sa pri príležitosti 27. svetového dňa chorých počas večernej svätej omše vo farskom kostole vyslúžila našim starým a chorým veriacim sviatosť pomazania chorých. 

Počas pôstneho obdobia sme sa s našimi kňazmi modlievali pobožnosť krížovej cesty vždy v piatok pred večernou svätou omšou a v nedeľu popoludní. Pobožnosť krížovej cesty sa konala aj na Veľký piatok dopoludnia. Na ustanovenie sviatosti Eucharistie sme sa pripravovali tematickými homíliami o svätej omši, ktoré sa prednášali počas nedeľných svätých omší celé pôstne obdobie.

Dňa 19. marca sme v Cirkvi slávili slávnosť svätého Jozefa, ženícha Preblahoslavenej Panny Márie a patróna svätej Cirkvi i patróna dobrej smrti. Pri tejto príležitosti do našej farnosti zavítali bratia kapucíni z Nábožného združenia svätého Jozefa na pomoc umierajúcim z Kremnických Baní a pripravili si pre nás slávnostnú akadémiu ku cti svätého Jozefa, ktorá sa konala pred večernou svätou omšou.

Dňa 26. marca sa v Kaplnke Fatimskej Panny Márie v Trenčianskej Závade slúžila zádušná svätá omša za zosnulého otca biskupa Jozefa Viktora Adamca, emeritného biskupa diecézy Altona-Johnstown v USA, ktorého rodičia pochádzali z tejto filiálky. Svätú omšu celebroval pán kaplán Dominik Ondriaš.

V dňoch 5. až 7. apríla sa naši birmovanci zúčastnili diecézneho stretnutia mládeže v Nitre s otcom biskupom Mons. Viliamom Judákom.

Dňa 25. apríla na deň svätého Marka sa žehnali oziminy. Táto prosebná procesia o požehnanie polí a záhrad sa v našej farnosti nekonala od 70. rokov minulého storočia. Svätú omšu odslúžil a procesiu viedol pán kaplán Dominik Ondriaš.

Dňa 26. apríla sa konala celodenná adorácia rodín za rodiny pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou, ktorú viedlo spoločenstvo rodín našej farnosti.

Dňa 28. apríla na 2. veľkonočnú nedeľu, teda Nedeľu Božieho milosrdenstva, sa v našom farskom kostole požehnal nový obraz Božieho milosrdenstva. Tento obraz farnosti venoval pán kaplán Dominik Ondriaš, ktorý ho aj požehnal. Na túto slávnosť sa farníci pripravovali tríduom, počas ktorého sa pred svätými omšami modlili ruženec k Božiemu milosrdenstvu.  

Počas mesiaca máj sme sa po svätých omšiach modlievali Májovú pobožnosť k Panne Márii. V čase od 15. do 22. mája sme pridávali k pobožnosti aj modlitbu k svätému Jánovi Nepomuckému. Jánske litánie, teda Májové litánie pred sochou svätého Jána Nepomuckého vedľa kostola, sa nám v tomto roku nepodarili pomodliť kvôli dažďu. 

Dňa 4. mája dobrovoľní hasiči našej farnosti oslavovali sviatok svojho nebeského patróna – svätého Floriána. V slávnosti sa spojili s dobrovoľnými hasičmi z Horného Srnia, kde bola aj slávnostná svätá omša. Jej hlavným celebrantom a kazateľom bol miestny pán farár vdp. Štefan Nižník a koncelebroval náš pán dekan Ján Smolka.

V dňoch 18. a 19. mája sme v našej farnosti putovali k Fatimskej Panne Márii do Trenčianskej Závady. Sobotnú večernú svätú omšu celebroval a kázeň predniesol pán farár v Dolnej Súči vdp. Jozef Kuna. V nedeľu po 9:00 vyšiel od farského kostola sprievod veriacich spolu s miestnymi kňazmi a s pozvaným slávnostným kazateľom na čele so sochou Panny Márie. Procesiu tvorili aj deti, mládež a dospelí farníci v krojoch. O 10:30 začala slávnostná hodová sväté omša, ktorej predsedal vsdp. PhDr. dekan Peter Brisuda, farár v Skačanoch.

V dňoch 27. až 29. mája sme v Cirkvi prežívali prosebné dni alebo ako sa im na našom území hovorí: krížové dni. Naša farnosť ich slávila po dlhom čase aj procesiami, ktoré sa viedli taktiež na filiálkach v Kľúčovom a v Trenčianskej Závade.

Dňa 1. júna poľovníci našej farnosti oslavovali svojho patróna – svätého Huberta pri Studničke nad Košármi. Slávnostnú svätú omšu s Hubertskými tradíciami o 15:00 celebroval miestny pán dekan Ján Smolka a koncelebrovali bývalý pán dekan Anton Košík a kaplán Michal Vlček.

Dňa 2. júna sme v našej farnosti mali slávnosť Prvého svätého prijímania. Prvý krát prijalo Telo Pána Ježiša do svojho srdca 63. detí. 

Dňa 13. júna sme na filiálke v Ľuborči oslavovali svätého Antona Paduánskeho, ktorý je patrónom kaplnky na cintoríne. Slávnostnú svätú omšu celebroval pán kaplán Dominik Ondriaš a homíliu predniesol brat Milan Pastierčin, OFM Cap. z Kremnických Baní. Svätá omša bola spojená s vešperami a s uctením si relikvie svätého Antona, ktorá bola pri tejto príležitosti prenesená z farského kostola do kaplnky. V nasledujúcu nedeľu sa konala hodová slávnosť. Svätú omšu celebroval a homíliu predniesol bývalý pán dekan Anton Košík. V rámci hodovej svätej omše pán dekan Ján Smolka požehnal ľalie, chlieb svätého Antona a prítomné deti. Tieto požehnania sa spájajú práve s úctou k svätému Antonovi Paduánskemu. Po svätej omši farské spoločenstvá pripravili pre veriacich malé agapé. 

Dňa 29. júna, na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, sme si v našom farskom kostole pripomenuli deň jeho konsekrácie. Presne pred 230. rokmi – 29. 6. 1789 – ho nitriansky biskup František Xaver Fuchs za asistencie 20. kňazov posvätil a do hlavného oltára vložil relikvie svätého mučeníka Vincenta. Pri tejto príležitosti sa najbližšiu nedeľu po slávnosti konala vo farskom kostole celodenná poklona Najsvätejšej Oltárnej Sviatosti. Popoludní, po skončení celodennej adorácie, nasledoval organový koncert známeho organistu Františka Beera z Košíc, ktorý odohral aj slávnostnú svätú omšu a tak svojou hrou dodal tomuto výročiu konsekrácie farského kostola slávnostný ráz.