K\u0148azi p\u00f4sobiaci v pomerne rozsiahlej nem\u0161ovskej farnosti mali ne\u013eahk\u00e9 postavenie. Okrem svojich k\u0148azsk\u00fdch povinnost\u00ed vo v\u0161etk\u00fdch obciach, museli sa zap\u00e1ja\u0165 i do ich verejn\u00e9ho \u017eivota a naviac riadi\u0165 i \u0161kolstvo, ktor\u00e9 spravovala cirkev, a\u017e do jeho po\u0161t\u00e1tnenia. Napriek tomu sa viacer\u00ed v\u00fdznamne zap\u00edsali nielen do hist\u00f3rie samotnej farnosti, ale \u010faleko za jej hranice a to \u010di u\u017e ako n\u00e1rodn\u00ed buditelia, lie\u010ditelia, liter\u00e1ti, diplomati a in\u00ed. \u010casto museli urobi\u0165 v\u00e1\u017ene rozhodnutia za seba i in\u00fdch. \u010casto trpeli a boli prenasledovan\u00ed, dokonca za svoje poslanie.\u00a0S \u00factou a v\u010fakou si spome\u0148me na osudy niektor\u00fdch:<\/p>\n
<\/p>\n
Jozef Viktor <\/b>Adamec<\/b> (1935-2019)<\/b>
\nr\u00edm<\/i>. kat. americk\u00fd biskup slovensk\u00e9ho p\u00f4vodu, emeritn\u00fd biskup diec\u00e9zy\u00a0<\/i>Altoona-Johnstown<\/i> v\u00a0USA, organiz\u00e1tor kult\u00farneho \u017eivota Slov\u00e1kov v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch, predseda\u00a0Zdru\u017eenia slovensk\u00fdch katol\u00edkov USA a \u010dlen\u00a0Svetov\u00e9ho kongresu Slov\u00e1kov, jeho rodi\u010dia poch\u00e1dzali z\u00a0Tren\u010dianskej Z\u00e1vady <\/i><\/p>\n
Narodil sa 13. augusta 1935\u00a0v meste Bannister v Michigane, USA, ako syn slovensk\u00fdch rodi\u010dov, ktor\u00ed sa do USA vys\u0165ahovali z Tren\u010dianskej Z\u00e1vady. Z\u00e1kladn\u00fa a vy\u0161\u0161iu \u0161kolu absolvoval v rodnom meste, univerzitn\u00e9 \u0161t\u00fadium za\u010dal na Michigan State University (1953-1955). Potom odi\u0161iel do kol\u00e9gia Nepomucenum v R\u00edme, kde bol vtedy vicerektorom teraj\u0161\u00ed kardin\u00e1l Jozef Tomko. Teol\u00f3giu \u0161tudoval na Later\u00e1nskej univerzite (1955-1960), s \u00famyslom p\u00f4sobi\u0165 ako k\u0148az v postkomunistickom Slovensku.
\nZa k\u0148aza ho vysv\u00e4tili 3. j\u00fala1960\u00a0a inkardinovali do Nitrianskej diec\u00e9zy. Ke\u010f\u017ee na Slovensko nemohol od\u00eds\u0165, vr\u00e1til sa do USA. V roku 1965 ho vymenovali za cirkevn\u00e9ho not\u00e1ra, v roku 1969-1971 bol tajomn\u00edkom biskupa, do roku 1977 riadite\u013eom biskupskej kancel\u00e1rie v Saginawe.
\nD\u0148a 17. marca 1987 ho vymenovali za biskupa diec\u00e9zy Altoona-Johnstown. Jeho\u00a0biskupsk\u00e1 vysviacka 20. m\u00e1ja 1987\u00a0bola sviato\u010dn\u00fdm d\u0148om celej slovenskej emigr\u00e1cie v Amerike. Hlavn\u00fdm sv\u00e4tite\u013eom bol kardin\u00e1l Jozef Tomko. Okrem zodpovednosti za diec\u00e9zu zastupoval z\u00e1ujmy americko \u2013 slovensk\u00fdch katol\u00edkov v Biskupskej konferencii USA. V roku 1973 sa\u00a0 stal predsedom Zdru\u017eenia slovensk\u00fdch katol\u00edkov. Po prijat\u00ed biskupskej hodnosti v roku 1987 sa tohto predsedn\u00edctva vzdal. Bol predsedom Konferencie slovensk\u00e9ho kl\u00e9ru v\u00a0USA, ktor\u00e1 podporuje doteraz P\u00e1pe\u017esk\u00fd \u00fastav sv\u00e4t\u00e9ho Cyrila a\u00a0Metoda a\u00a0hrad\u00ed \u0161tipendi\u00e1 slovensk\u00fdm \u0161tudentom.
\nAkt\u00edvne sa zauj\u00edmal o \u017eivot Cirkvi na Slovensku, ktor\u00fa mnohorako podporoval. Na Cyrilometodskej p\u00fati v Nitre 5. j\u00fala 2007 bol sl\u00e1vnostn\u00fdm celebrantom a\u00a0kazate\u013eom. Kr\u00e1tko pred smr\u0165ou ho nav\u0161t\u00edvil nitriansky biskup Mons. Viliam Jud\u00e1k. Pri rozl\u00fa\u010dke ho uistil o\u00a0modlitbe za Slovensko, konkr\u00e9tne za Nitriansku diec\u00e9zu.
\nZomrel 20. marca 2019.<\/p>\n
<\/p>\n
Vojtech\u00a0<\/b>Babul\u00edk<\/b> (1909-1997)<\/b>
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az-salezi\u00e1n, pedag\u00f3g, naroden\u00fd v Nem\u0161ovej<\/i><\/p>\n
Narodil sa 1. septembra 1909 v Nem\u0161ovej v rodine obuvn\u00edka. Z\u00e1kladn\u00fa \u0161kolu nav\u0161tevoval v rodisku, gymn\u00e1zium v Tren\u010d\u00edne (1926 \u2013 1928), roku 1928 vst\u00fapil v Radne (Slovinsko) do novici\u00e1tu Salezi\u00e1nov Don Bosca, pokra\u010doval v \u0161t\u00fadiu v Salezi\u00e1nskom \u00fastave v \u0160a\u0161t\u00edne a na katol\u00edckom patron\u00e1tnom slovenskom gymn\u00e1ziu v Kl\u00e1\u0161tore pod Znievom, tu roku 1932 zmaturoval. Pokra\u010doval v \u0161t\u00fadiu vo sv. Be\u0148adiku a pedagogick\u00fa prax absolvoval v moravskom Fry\u0161t\u00e1ku a v \u0160a\u0161t\u00edne. Teologick\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1 absolvoval v Tur\u00edne (Taliansko), kde ho roku 1938 vysv\u00e4tili za k\u0148aza. Na jese\u0148 toho ist\u00e9ho roku, za\u010dal \u0161tudova\u0165 na Pr\u00edrodovedeckej fakulte K\u00da v Prahe, ale roku 1939 sa vr\u00e1til na Slovensko a v Trnave z\u00edskal diplom profesora \u2013 katech\u00e9tu pre stredn\u00e9 \u0161koly. Imatrikuloval sa na Filozofickej fakulte S\u00da v Bratislave a pokra\u010doval aj v za\u010datom \u0161t\u00fadiu pr\u00edrodn\u00fdch vied na SV\u0160T v Bratislave.
\nPo prom\u00f3cii p\u00f4sobil ako profesor matematiky a fyziky na Biskupskom slovenskom gymn\u00e1ziu v Trnave do r. 1945.
\nPastor\u00e1ci\u00ed vypom\u00e1hal ako kapl\u00e1n v Malom B\u00e1be, v Bratislave na Tehelnom poli a v Priekope. Roku 1945 sa stal spr\u00e1vcom farnosti v \u0160a\u0161t\u00edne. Bol zn\u00e1my a ob\u013e\u00faben\u00fd kazate\u013e v rozhlase i na po\u010detn\u00fdch \u013eudov\u00fdch misi\u00e1ch. Od roku 1952 p\u00f4sobil ako far\u00e1r v Moravskom J\u00e1ne, potom v r. 1970 \u2013 1995 v G\u00e1ni.
\nZostalo po \u0148om vy\u0161e 100 zo\u0161itov s rukopismi k\u00e1zn\u00ed a predn\u00e1\u0161ok, ktor\u00e9 si ve\u013emi d\u00f4kladne pripravoval.
\nZomrel 2. marca 1997 v Charitnom dome v Pezinku. Pochovan\u00fd je v G\u00e1ni na \u017eiados\u0165 veriacich.<\/p>\n
<\/p>\n
Anton \u010eate\u013e (<\/b>Gyattel<\/b>)<\/b> (1778-1851) <\/b>
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az, bernol\u00e1kovec a n\u00e1rodn\u00fd budite\u013e, ovocin\u00e1r a v\u010del\u00e1r, p\u00f4sobiaci v Nem\u0161ovej<\/i><\/p>\n
Narodil sa 8. 8. 1778 v B\u00e1novciach nad Bebravou. Po absolvovan\u00ed teologickej fakulty a filozofick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed bol v roku 1801 vysv\u00e4ten\u00fd za k\u0148aza. Dva aj pol roka bol kapl\u00e1nom v Kysuckom Novom Meste a tri mesiace v Dubnici nad V\u00e1hom. Z nej pre\u0161iel v roku 1806 na uvo\u013enen\u00fa faru do Nem\u0161ovej po far\u00e1rovi Karolovi Kereke\u0161ovi, ktor\u00fd po 14. rokoch odi\u0161iel na vlastn\u00fa \u017eiados\u0165 do Tren\u010dianskej Teplej. Far\u00e1rom v Nem\u0161ovej bol a\u017e do svojej smrti v roku 1851, teda nev\u0161edn\u00fdch 45 rokov.
\nBol jedn\u00fdm zo zasl\u00fa\u017eil\u00fdch \u010dlenov Slovensk\u00e9ho u\u010den\u00e9ho tovari\u0161stva, bl\u00edzkym spolupracovn\u00edkom Antona Bernol\u00e1ka (ktor\u00fd ho \u00fadajne v Nem\u0161ovej viackr\u00e1t i nav\u0161t\u00edvil). Vynikal slovensk\u00fdm n\u00e1rodn\u00fdm povedom\u00fdm a budite\u013estvom.
\nBol nad\u0161en\u00fdm propag\u00e1torom ovocin\u00e1rstva a v\u010del\u00e1rstva, o ktor\u00fdch ve\u013ea publikoval a predn\u00e1\u0161al. Jeho osobnos\u0165 tak v\u00fdrazne ovplyv\u0148ovala i \u017eivot nielen Nem\u0161ovej, ale i \u0161irok\u00e9ho okolia.<\/p>\n
<\/p>\n
Jozef <\/b>Hanko<\/b> (1913-1988)<\/b>
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az, n\u00e1bo\u017eensk\u00fd spisovate\u013e, p\u00f4sobiaci v Nem\u0161ovej<\/i><\/p>\n
Narodil sa 12. febru\u00e1ra 1913 v Kanianke v rodine maloro\u013en\u00edka.
\n\u013dudov\u00fa \u0161kolu nav\u0161tevoval v rodisku, potom \u0161tudoval na Re\u00e1lnom gymn\u00e1ziu F. v. Sasinka v Prievidzi, kde v r. 1935 maturoval. Na \u0161t\u00fadium si zar\u00e1bal dou\u010dovan\u00edm spolu\u017eiakov z bohat\u0161\u00edch rod\u00edn. Za vynikaj\u00faci prospech mu bolo pon\u00faknut\u00e9 \u0161t\u00fadium na Karlovej univerzite v Prahe, kde mal \u0161tudova\u0165 pr\u00edrodn\u00e9 vedy, ale jeho l\u00e1kalo \u0161t\u00fadium teol\u00f3gie a preto po maturite nast\u00fapil na bohosloveck\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1 do Nitry. Za k\u0148aza ho vysv\u00e4til biskup Dr. Kme\u0165ko v r. 1940.
\nAko kapl\u00e1n p\u00f4sobil na viacer\u00fdch miestach nitrianskej diec\u00e9zy: Kr\u00e1sno nad Nitrou, Bo\u0161any, Nem\u0161ov\u00e1 (1946 \u2013 1950), \u010cierne pri \u010cadci, Konsk\u00e1 pri Rajci, Nitra, Predmier. V\u0161ade \u0161\u00edril apo\u0161tol\u00e1t, najm\u00e4 medzi \u0161tudentskou a robotn\u00edckou ml\u00e1de\u017eou.
\nNajdramatickej\u0161ie obdobie svojho \u017eivota za\u017eil pr\u00e1ve v Nem\u0161ovej, kde ho za takmer tragick\u00fdch okolnost\u00ed v r. 1950 zaistila \u0161t\u00e1tna bezpe\u010dnos\u0165. Nasledovala vy\u0161etrovacia v\u00e4zba v Bratislave, s\u00fad v Bratislave a v Prahe, ods\u00fadili ho za ,,velezradu\u201c na \u0161es\u0165 a pol roka v\u00e4zenia v Leopoldove. Na Vianoce r. 1952, na z\u00e1klade amnestie, ho prepustili na slobodu u\u017e so zna\u010dne podlomen\u00fdm zdrav\u00edm.
\nNa svojich p\u00f4sobisk\u00e1ch, pod\u013ea vzoru sv. J\u00e1na Bosca, zakladal dychov\u00e9 hudby, napr. v Nem\u0161ovej \u2013 \u013dubor\u010di, \u010ciernom pri \u010cadci, Predmieri, Byt\u010di a tie\u017e v rodnej Kanianke (korene dne\u0161nej Magurky). N\u00edm zalo\u017een\u00e1 \u013euboreck\u00e1 dychov\u00e1 hudba hr\u00e1vala 2 roky na v\u0161etk\u00fdch nede\u013en\u00fdch ,,ve\u013ek\u00fdch\u201c om\u0161iach, preto\u017ee org\u00e1n kostola vyhorel. Ke autorom zn\u00e1mej piesne ,,Fatimsk\u00e9 zjavenie Panny M\u00e1rie\u201c. Ob\u013euboval \u013eudov\u00e9 piesne, od mal\u00e9ho chlapca hral na husliach. V Predmieri mons. Franti\u0161ek Haspra ho vymenoval za dekana.
\nZomrel 7. marca 1988 v Predmieri v 75. roku \u017eivota a 48. roku k\u0148a\u017estva. Pochovan\u00fd je v Kanianke.
\nAko teol\u00f3g sa prezentoval dvojzv\u00e4zkov\u00fdm dielom ,,Rozumn\u00e1 vier\u201c (Tren\u010d\u00edn, 1944). Bola vlastne systematicky spracovanou katol\u00edckou vieroukou. Kni\u017ene vy\u0161iel len prv\u00fd zv\u00e4zok, druh\u00fd pojedn\u00e1vaj\u00faci o sviatostiach, zostal v rukopise. Ke\u010f sa vr\u00e1til z v\u00e4zenia, nap\u00edsal stru\u010dn\u00fd \u00favod do kres\u0165anskej filozofie, ktor\u00fd tie\u017e zostal v rukopise.
\nAkt\u00edvne sa podie\u013eal na vybudovan\u00ed kaplnky Panny M\u00e1rie Fatimskej v Tren\u010dianske Z\u00e1vade (vysv\u00e4tenej r. 1949). V r. 1999 mu odhalili na nej pam\u00e4tn\u00fa tabu\u013eu a bola vydan\u00e1 i monografia ,,\u017dil medzi nami\u201c. V\u010fa\u010dn\u00ed farn\u00edci Nem\u0161ovej dalo podnet na jeho blahore\u010denie.<\/p>\n
<\/p>\n
\u0160tefan <\/b>Herda<\/b> (1892-1954)<\/b>
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az, historik, hudobn\u00fd skladate\u013e, p\u00f4sobiaci v Nem\u0161ovej<\/i><\/p>\n
Narodil sa 27. okt\u00f3bra 1892 v Prievidzi. \u0160tudoval v rodisku na piaristickom gymn\u00e1ziu, nesk\u00f4r v Nitre, kde absolvoval \u0161t\u00fadium teol\u00f3gie. Za k\u0148aza bol vysv\u00e4ten\u00fd r. 1915.
\nPo vysviacke od r. 1915 p\u00f4sobil ako kapl\u00e1n v Drietome a Ilave, r. 1917 sa stal kapl\u00e1nom v Nitre. V rokoch 1919 \u2013 1920 \u00fa\u010dinkoval ako kapl\u00e1n v Bo\u0161\u00e1ci, Ko\u0161eci a Hornej S\u00fa\u010di. V rokoch 1920 \u2013 1924 v Nem\u0161ovej, v r. 1924 \u2013 1927 Pova\u017eskej bystrici a v Domani\u017ei. R. 1927 ho vymenovali za far\u00e1ra v \u010cervenom Kameni.
\nPr\u00edle\u017eitostne skladal men\u0161ie hudobn\u00e9 diela (bol spoluautorom s J. Rosinsk\u00fdm misijnej hymny), no \u0165a\u017eisko jeho pr\u00e1ce bola hist\u00f3ria a n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 literat\u00fara. V Nem\u0161ovej nap\u00edsal Ikonomick\u00fd katechizmus pre prvoprij\u00edmaj\u00facich veriacich (Trnava 1924) \u010ealej bol autorom katechizmov pre 5. triedu z\u00e1kladn\u00fdch \u0161k\u00f4l, 1. prv\u00fa triedu me\u0161tianskych a 1. triedu stredn\u00fdch \u0161k\u00f4l (Trnava 1943, 1944, 1945, 1948). Bol ve\u013emi akt\u00edvnym dopisovate\u013eom Duchovn\u00e9ho pastiera a Ro\u010dnice misijn\u00e9ho spolku na Slovensku.
\nZomrel 6. novembra 1954 v \u010cervenom Kameni.<\/p>\n
<\/p>\n
Jozef \u013dudov\u00edt Holuby (1836 \u2013 1923)<\/b>
\nev. a. v. far\u00e1r, botanik, historik, archeol\u00f3g, etnograf, p\u00f4sobiaci v Nem\u0161ovej <\/i><\/p>\n
Narodil sa 25. marca 1836 v Lubine, kde bol jeho otec evanjelick\u00fdm far\u00e1rom. Z\u00e1kladn\u00fa \u0161kolu nav\u0161tevoval v rodisku, v r. 1847 \u2013 50 \u0161tudoval na gymn\u00e1ziu v Modre, v r. 1850 \u2013 56 na Evanjelickom l\u00fdceu v Bratislave. V r. 1856 \u2013 58 p\u00f4sobil ako vychov\u00e1vate\u013e v Bratislave, v r. 1858 \u2013 59 v K\u013e\u00fa\u010dovom namajetku bratislavskej rodiny Schertzovcov. V r. 1860 pokra\u010doval v \u0161t\u00fadiu teol\u00f3gie vo Viedni.
\nPo vysviacke v r. 1860 p\u00f4sobil 1 rok ako kapl\u00e1n v Skalici a od r. 1861 ako far\u00e1r a od r. 1883 ako senior v Zemianskom Podhrad\u00ed. Tu p\u00f4sobil 48 rokov a v r. 1909 odi\u0161iel ku svojej dc\u00e9re do Pezinka na odpo\u010dinok.
\nPatril medzi popredn\u00fdch s\u00fadob\u00fdch vedeck\u00fdch a kult\u00farnych pracovn\u00edkov v Uhorsku. Botanizoval hlavne v Tren\u010dianskom okrese, vr\u00e1tane nem\u0161ovsko-k\u013e\u00fa\u010dovsk\u00e9ho regi\u00f3nu, ale i v Nitrianskej a Bratislavskej stolici, na Orave a v Turci. Zanechal za sebou nieko\u013eko herb\u00e1rov s tis\u00edckami rastl\u00edn. Nap\u00edsal okolo 250 botanick\u00fdch \u010dl\u00e1nkov.
\nVenoval sa tie\u017e n\u00e1rodopisu, zauj\u00edmal sa o \u013eudov\u00e9 lie\u010dite\u013estvo, o \u013eudov\u00fd kroj, zbieral \u013eudov\u00e9 rozpr\u00e1vky, povesti, zvyky, porekadl\u00e1, piesne, ale i povery, a i. zakl\u00ednadl\u00e1 a i.
\nZauj\u00edmal sa i o archeol\u00f3giu a ve\u013ea publikoval o jej n\u00e1lezoch.
\nSpolu s MUDr. Karolom Bran\u010d\u00edkom zalo\u017eil v Tren\u010d\u00edne Pr\u00edrodovedn\u00fd spolok \u017eupy tren\u010dianskej, bol \u010dlenom Pr\u00edrodovedn\u00e9ho spolku v Bratislave, \u010dlen N\u00e1rodopisnej spolo\u010dnosti \u010ds. v Prahe, \u010destn\u00fdm doktorom Karlovej univerzity v Prahe, \u010destn\u00fdm \u010dlenom \u010deskoslovenskej botanickej spolo\u010dnosti a v mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch v\u00fdznamn\u00fdch ustanovizn\u00ed.
\nZomrel 15. j\u00fana 1923 v Pezinku.<\/p>\n
<\/p>\n
Jozef <\/b>Kiani\u010dka<\/b> (1887 \u2013 1956)<\/b>
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az, cirkevn\u00fd hodnost\u00e1r, p\u00f4sobiaci v Nem\u0161ovej <\/i><\/p>\n
Narodil sa 11. febru\u00e1ra 1887 v \u017diline. Teol\u00f3giu \u0161tudoval v Ostrihome a r. 1909 bol v Nitre vysv\u00e4ten\u00fd za k\u0148aza. Ako kapl\u00e1n p\u00f4sobil najsk\u00f4r v Bo\u0161\u00e1ci a v r. 1911 \u2013 1914 postupne v Horn\u00fdch Vesteniciah, Oponiciach a Pruskom. \u0160tyri roky bol vojensk\u00fdm kur\u00e1torom, od r. 1919 kapl\u00e1nom v Ochodnici, Div\u00edne a od r. 1921 far\u00e1rom v Moravskom Lieskovom.
\nR. 1942 sa stal far\u00e1rom v Nem\u0161ovej, kde p\u00f4sobil 12 rokov. R. 1954 odi\u0161iel do d\u00f4chodku. V Nem\u0161ovej sa stal v r. 1950 \u010destn\u00fdm kanonikom, ke\u010f u\u017e od r. 1943 zast\u00e1val i funkciu okresn\u00e9ho dekana.
\nHoci svoje p\u00f4sobenie v Nem\u0161ovej za\u010dal v obdob\u00ed vrcholenia 2. svet. vojny, faru a kostol nikdy neopustil. Naopak zintenz\u00edvnil modlenie i om\u0161e, na ktor\u00fdch nab\u00e1dal veriacich utiahnu\u0165 sa pod ochranu Panny M\u00e1rie do bezpe\u010dia. To nach\u00e1dzali najm\u00e4 v Tren\u010dianske Z\u00e1vade, v domoch z\u00e1vadsk\u00fdch spoluob\u010danov a v miestnej \u0161kole. Po \u0161\u0165astnom pre\u017eit\u00ed vojny navrhol z v\u010faky za ochranu postavi\u0165 Panne M\u00e1rii Fatimskej kaplnku, \u010do sa stretlo medzi veriacimi s uznan\u00edm a nad\u0161en\u00edm. Z vlastn\u00fdch zbierok farn\u00edkov a taktie\u017e pod\u013ea projektu. J. Folt\u00e1na dal nanovo postavi\u0165 i vo vojne zostrelen\u00fa ve\u017eu kostola. Pri tej pr\u00edle\u017eitosti dal obnovi\u0165 i cel\u00fd kostol zvonku.
\nBol horliv\u00fdm z\u00e1stancom misi\u00ed a roz\u0161irovania pobo\u010dnost\u00ed 9. prv\u00fdch piatkov k Bo\u017esk\u00e9mu srdcu Je\u017ei\u0161ovmu.
\nZomrel v \u017diline d\u0148a 16.02. 1956, kde je o pochovan\u00fd.<\/p>\n
<\/p>\n
Karol Jozef <\/b>K\u00f6rper-Zr\u00ednsky<\/b> (1894 \u2013 1969)<\/b>
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az, politik, publicista, p\u00f4sobiaci v Nem\u0161ovej <\/i><\/p>\n
Narodil sa 4. janu\u00e1ra 1894 v Nem\u0161ovej. Jeho otec bol finan\u010dn\u00fdm re\u0161picientom. V roku jeho narodenia bol prelo\u017een\u00fd do P\u00fachova, nesk\u00f4r do Ilavy. Tu za\u010dal chodi\u0165 v r. 1899 do \u013eudovej \u0161koly. V r. 1905 nav\u0161tevoval v Bratislave gymn\u00e1zium, po absolvovan\u00ed \u0161tvrtej triedy vst\u00fapil do mal\u00e9ho semin\u00e1ra a v r. 1911 prest\u00fapil do Trnavy, kde v r. 1913 i zmaturoval. V Budape\u0161ti \u0161tudoval teol\u00f3giu.
\nR. 1918 bol v Ostrihome vysv\u00e4ten\u00fd za k\u0148aza. V r. 1918 nast\u00fapil za kapl\u00e1na do Gajar, v r. 1920 bol prelo\u017een\u00fd do Topo\u013e\u010dian a po roku do Nov\u00fdch Z\u00e1mkov. Tam u\u010dil n\u00e1bo\u017eenstvo na gymn\u00e1zium na Flengerovom \u00fastave a z\u00e1rove\u0148 zast\u00e1val aj funkciu riadite\u013ea. Popri tom bol i predn\u00e1\u0161ate\u013eom na Bohosloveckej fakulte v Trnave a v Bratislave. V r. 1924 z\u00edskal titul doktora teol\u00f3gie (ThDr).
\nV r. 1928 ho vymenovali za tajomn\u00edka biskupsk\u00e9ho \u00faradu v Trnave, kde p\u00f4sobil 4 roky. V r. 1932 ho menoval p\u00e1pe\u017e Pius XI. za kanonika bratislavskej kapituly.
\nV r. 1937 sa z\u00fa\u010dastnil cesty do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch na pozvanie tamoj\u0161\u00edch Slov\u00e1kov. Bola to misia SSV a z\u00fa\u010dastnili sa na nej k\u0148azi: Dr. Tom\u00e1\u0161 Caban, prel\u00e1t J\u00e1n P\u00f6st\u00e9nyi, Dr. Jozef Tiso, Ferdinand Mondok a Dr. Karol K\u00f6rper. T\u00fato cestu op\u00edsal v knihe ,,Z Bratislavy do Chicaga\u201c (Trnava SSV, 1940).
\nPo\u010das trvania Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu (1939 \u2013 1945) zast\u00e1val funkciu poslanca Slovensk\u00e9ho snemu za HS\u013dS. D\u0148a 18. m\u00e1ja 1945 ho zaistili a uv\u00e4znili v Bratislave a po dvoch rokoch ho ods\u00fadili na 4 roky v\u00e4zenia a 4 roky pracovn\u00e9ho t\u00e1bora. Premiestnili ho do Leopoldova. V r. 1951 ho prelo\u017eili do Pracovn\u00e9ho t\u00e1bora v Nov\u00e1koch a nesk\u00f4r do Handlovej. V r. 1953 ho prepustili na slobodu. Preto\u017ee nemohol pokra\u010dova\u0165 v pastor\u00e1cii nast\u00fapil v r. 1954 pr\u00e1cu v OSP Prievidzi a r. 1955 pracoval ako skladn\u00edk v O\u00da NZ v Prievidzi. V r. 1958 bol z pr\u00e1ce vypovedan\u00fd, no s\u00fahlas k pastor\u00e1cie mu bol st\u00e1le odmietan\u00fd. Sklaman\u00fd sa ods\u0165ahoval do Bratislavy, kde \u017eil a\u017e do \u00famrtia 4. okt\u00f3bra 1969. Pochovan\u00fd je na Martinskom cintor\u00edne.
\nV r. 1999 mu na rodenom dome v Nem\u0161ovej pri pr\u00edle\u017eitosti 105. v\u00fdro\u010dia narodenia a 30. v\u00fdro\u010dia \u00famrtia odhalili pam\u00e4tn\u00fa tabu\u013eu a Ms\u00da vydal monografiu o jeho \u017eivote.<\/p>\n
<\/p>\n
Anton Krop\u00e1\u010di (1828 \u2013 1896)<\/b>
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az, n\u00e1rodn\u00fd budite\u013e, propag\u00e1tor slovenskej literat\u00fary a\u00a0tla\u010de, p\u00f4sobiaci v Nem\u0161ovej <\/i><\/p>\n
Narodil sa r. 1828 (miesto jeho narodenia schematizmy neuv\u00e1dzaj\u00fa). Po vysviacke za k\u0148aza p\u00f4sobil ako kapl\u00e1n v Hornej S\u00fa\u010di, \u0160tiavniku pri Byt\u010di, Tren\u010dianskej Turnej, Nem\u0161ovej, Om\u0161en\u00ed, Dolnej Porube a ako far\u00e1r v Tren\u010dianskej Teplej a v Tren\u010dianskych Tepliciach, kde vo veku 68 rokov zomrel 11.septembra 1896.
\nJ. \u013d. Holuby ho vysoko hodnotil, ako podporovate\u013ea slovenskej literat\u00fary a zberate\u013ea slovensk\u00fdch kn\u00edh. Vlastnil v\u00e4\u010d\u0161iu kni\u017enicu.
\nBol \u010dlenom Matice Slovenskej a Spolku sv. Vojtecha, finan\u010dne prispieval na slovensk\u00e9 divadlo v Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i, na zriadenie slovensk\u00e9ho gymn\u00e1zia v Kl\u00e1\u0161tore pod Znievom venoval 100 zlat\u00fdch. Finan\u010dne podporoval chudobn\u00fdch, ich de\u0165om nakupoval u\u010debnice, knihy a \u0161kolsk\u00e9 pom\u00f4cky. Na dobu, v ktorej \u017eil vn\u00e1\u0161al do \u017eivota pln\u00e9ho chudoby nesmerne d\u00f4le\u017eit\u00e9 vlastnosti \u2013 dospel\u00fdch, no hlavne deti u\u010dil spori\u0165 a po skon\u010den\u00ed z\u00e1vere\u010dn\u00fdch sk\u00fa\u0161ok im za dobr\u00e9 v\u00fdsledky rozd\u00e1val sporite\u013en\u00e9 kni\u017eky a peniaze. Zo stru\u010dn\u00fdch z\u00e1znamov z jeho p\u00f4sobenia v Nem\u0161ovej sa dozved\u00e1me, \u017ee tak konal i u n\u00e1s. Zo svojich skromn\u00fdch finan\u010dn\u00fdch prostriedkov podporoval i Maticu slovensk\u00fa, nieko\u013ekokr\u00e1t divadlo v Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i, dokonca i na zariadenie gymn\u00e1zia v Kl\u00e1\u0161tore pod Znievom. Pre tieto vlastnosti ho vysoko hodnotil a ctil si ho i s\u00e1m J. L. Holuby.
\nBol v\u00e1\u0161niv\u00fdm zberate\u013eom slovensk\u00fdch kn\u00edh (mal jednu z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch kni\u017en\u00edc, \u017eia\u013e o jej osude nie je ni\u010d zn\u00e1me), s\u00e1m p\u00edsal a pr\u00edspevky posielal do takmer v\u0161etk\u00fdch kult\u00farnych \u010dasopisov vych\u00e1dzaj\u00facich v tom \u010dase na Slovensku.
\nZomrel 11. septembra 1896 v Tren\u010dianskych Tepliciach vo veku 68 rokov.<\/p>\n
<\/p>\n
Pavel <\/b>Kyrmezer<\/b> (prv\u00e1 pol. 16. stor. \u2013 1589)<\/b>
\nev. k\u0148az, cirkevn\u00fd dejate\u013e, dramatik, p\u00f4sobiaci v Nem\u0161ovej <\/i><\/p>\n
Narodil sa v Banskej \u0160tiavnici v prvej polovici 16. stor. Jeho otec poch\u00e1dzal zo Sedmohradska, bol za\u010das zamestnan\u00fd pri kr\u00e1\u013eovskej komore v Banskej \u0160tiavnici, kde zast\u00e1val funkciu mestsk\u00e9ho kuri\u00e9ra.
\nKyrmezer skon\u010dil teol\u00f3giu v Krakove. P\u00e4\u0165 rokov p\u00f4sobil v Soblahove, ako not\u00e1r a u\u010dite\u013e. Okolo r. 1580, pod\u013ea Kalinkovho vizita\u010dn\u00e9ho protokolu (Joachim Kalinka bol superintendantom ev. cirkvi, zaoberaj\u00faci sa o. i. aj p\u00f4soben\u00edm ev. far\u00e1rov na Slovensku), p\u00f4sobil v Nem\u0161ovej. Potom (okolo r. 1560)bol na Morave, kde pracoval ako rektor, pre r. 1566 v Str\u00e1\u017enici ako mestsk\u00fd pis\u00e1r, nesk\u00f4r ako evanjelick\u00fd far\u00e1r v T\u011b\u0161\u00edne v slu\u017eb\u00e1ch Alberta z Boskov\u00edc a na \u010cernej hore. R. 1571 bol far\u00e1rom v Bo\u0159itove na \u010dernohorskom panstve, asi v r. 1572 \u2013 1575 na ostro\u017eskej fare. Od r. 1576 p\u00f4sobil ako far\u00e1r a nesk\u00f4r ako dekan v Uherskom Brode. Usiloval sa o jednotn\u00fa organiz\u00e1ciu duchovenstva, nap\u00edsal jednotn\u00fd cirkevn\u00fd poriadok Leges ecclestiacae (1576) a katechizmus Mal\u00e1 Bibli\u00ed (1579). Proti jeho zjednocovac\u00edmsnah\u00e1m sa postavila Jednota bratsk\u00e1, ktor\u00e1 ho obvinila z hl\u00e1sania kalvinizmu, preto idi\u0161iel najsk\u00f4r doNem\u0161ovej, potom do Hol\u00ed\u010da, a\u017e sa v r. 1585 op\u00e4\u0165 vr\u00e1til do Uhersk\u00e9ho Brodu, kde e\u0161te toho roku zalo\u017eil s\u00fakromn\u00fa \u0161kolu pre diev\u010dat\u00e1. Pod\u013ea Komensk\u00e9ho bol u\u010den\u00fdm , ale nespokojn\u00fdm \u010dlovekom.
\nV dramatickej tvorbe reagoval na soci\u00e1lne a mravn\u00e9 probl\u00e9my doby. Z biblie \u010derpal n\u00e1mety pre hry ,,Kom\u00e9dia \u010desk\u00e1 o bohatci a Lazarovi\u201c (1566) a ,,Kom\u00e9dia nov\u00e1 o vdov\u011b\u201c (1573). Nap\u00edsal e\u0161te n\u00e1bo\u017eensko \u2013 didaktick\u00fa hru ,,Tobi\u00e1\u0161\u201c (1581). Jeho hry boli v\u00fdznamn\u00fdmi dielami obdobia reforma\u010dn\u00e9ho humanizmu.
\nVzh\u013eadom na u\u017e spom\u00ednan\u00fd \u010das p\u00f4sobenia v Nem\u0161ovej (tento \u010das potvrdzuje i vizita\u010dn\u00fd protokol supeintendanta ev. cirkvi Joachima Kalinku, ktor\u00fd sa zaoberal p\u00f4soben\u00edm ev. far\u00e1rov na Slovensku), je predpoklad, \u017ee pr\u00e1ve v Nem\u0161ovej bol filozoficky najzrel\u0161\u00edm a liter\u00e1rne naj\u010dinnej\u0161\u00edm (tuzrejme nap\u00edsal i spom\u00ednan\u00fa hru ,,Tobi\u00e1\u0161\u201c).
\nZomrel 19. marca 1589 v Uherskom Brode.<\/p>\n
<\/p>\n
Gejza Luky (1924-1992)<\/b>
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az, dekan, p\u00f4sobiaci v Nem\u0161ovej<\/i><\/p>\n
Narodil sa 13. septembra 1924 v Rudne nad Hronom. Teol\u00f3giu \u0161tudoval v Nitre, za k\u0148aza bol vysv\u00e4ten\u00fd 20. 6. 1948. Po vysviacke nast\u00fapil miesto kapl\u00e1na v Bo\u0161\u00e1ci. Od r. 1951 do r. 1954 bol mimo pastor\u00e1cie pracoval v PTP). R. 1954 nast\u00fapil ako kapl\u00e1n v llave, r, 1956 v \u017diline. R. 1958 bol prelo\u017een\u00fd\u00a0za spr\u00e1vcu farnosti do Dolnej Ti\u017einy a po\u00a0dvoch rokoch do Nem\u0161ovej, r. 1976 sa st\u00e1va dekanom a z\u00e1stupcom okresn\u00e9ho dekana. R. 1983 bol prelo\u017een\u00fd za dekana a spr\u00e1vcu farnosti v Tren\u010d\u00edne. Tu p\u00f4sobil a\u017e do r. 1990, kedy odi\u0161iel na odpo\u010dinok.
\nZomrel v m\u00e1ji 1992 v Tren\u010d\u00edne. Pochovan\u00fd je v kaplnke na mestskom cintor\u00edne.
\nZa jeho p\u00f4sobenia do\u0161lo k viacer\u00fdm z\u00e1sadn\u00fdm zmen\u00e1m v interi\u00e9ri kostola, ako vykurovanie plynom, odstr\u00e1nenie lustrov a ve\u010dnej lampy a nahradenie v\u00fdkonnej\u0161\u00edm osvetlen\u00edm, ozvu\u010denie, odstr\u00e1nenie kazate\u013enice, elektrick\u00fd pohon zvonov, vyma\u013eovanie\u00a0kostola zvn\u00fatra ! zvonku a\u00a0in\u00e9. V r 1977 zaviedol ve\u010dern\u00e9 om\u0161e.<\/p>\n
<\/p>\n
Franti\u0161ek (Fra\u0148o) <\/b>Madva<\/b> (1786 \u2013 1852)<\/b>
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az, n\u00e1rodn\u00fd budite\u013e, botanik \u013eudov\u00fd lie\u010dite\u013e, p\u00f4sobiaci v Nem\u0161ovej <\/i><\/p>\n
Narodil sa 14. septembra 1786 v Skalici. Poch\u00e1dzal zo 6 det\u00ed, jeho otec bol \u010di\u017em\u00e1rom. Ako 14 \u2013 ro\u010dn\u00e9ho sa ho ujal matkin brat Jozef \u0160ed\u00fd, r\u00edm. kat. k\u0148az, nitriansky kanonik. Postaral sa o jeho \u0161t\u00fadium na skalickom gymn\u00e1ziu. Odtia\u013e pre\u0161iel na gymn\u00e1zium do Kom\u00e1rna a Bratislavy, kde r. 1805 zmaturoval. Teol\u00f3giu \u0161tudoval v Nitre, r. 1811 ho vysv\u00e4tili za k\u0148aza.
\nKapl\u00e1nske miesto nast\u00fapil v Tren\u010d\u00edne, r. 1813 ho prelo\u017eili do Predmiera a r. 1815 prich\u00e1dza za kapl\u00e1na do Nem\u0161ovej, kde p\u00f4sobil 3 roky. Od r. 1818 p\u00f4sobil ako administr\u00e1tor fary v Tren\u010dianskej Teplej. R. 1822 ho prelo\u017eili za administr\u00e1tora fary do Nitrianskeho Rudna, tam ho r. 1925 menovali za far\u00e1ra.
\nPresl\u00e1vil sa ako botanik a \u013eudov\u00fd lie\u010dite\u013e. Okrem pacientov z Uhorska chodili k nemu aj chor\u00ed z Vladivostoku, ba i z Ameriky. Nav\u0161tevovali ho \u0161t\u00farovci, spisovate\u013e Imr\u00e9 Mad\u00e1ch, b\u00e1snik J\u00e1nos Ar\u00e1ny, biskup Imr\u00e9 Bende, revolucion\u00e1r Lajos Koss\u00fath, spisovate\u013eka Bo\u017eena N\u011bmcov\u00e1 a \u010fal\u0161\u00ed.
\nV revolu\u010dnom roku 1848 sa pridal na stranu povstalcov, dostal sa preto u Koss\u00fathovcov do nemilosti a bol i v\u00e4znen\u00fd. Faru v Nitrianskom Rudne mu vyplienili a preto sa r. 1850 uch\u00fdlil do Nitrianskych Su\u010dian, kde 66 ro\u010dn\u00fd 20. augusta 1852 zomrel. Pochovan\u00fd je na miestnom cintor\u00edne.
\nV Nitrianskom Rudne pri kostole mu postavili pam\u00e4tn\u00edk, jeho meno nesie cirkevn\u00fd spevokol, z\u00e1kladn\u00e1 \u0161kola a domov d\u00f4chodcov. V Nitrianskych Su\u010danoch m\u00e1 na dome, kde b\u00fdval a zomrel, pam\u00e4tn\u00fa tabu\u013eu, na cintor\u00edne n\u00e1hrobn\u00edk a jeho menom pomenovali i turistick\u00fd chodn\u00edk. V rodnej Skalici m\u00e1 pam\u00e4tn\u00fa tabu\u013eu, v Nem\u0161ovej, pri pr\u00edle\u017eitosti 210. v\u00fdro\u010dia narodenia mu v septembri 1996 odhalili pam\u00e4tn\u00fa tabu\u013eu na budove fary a Ms\u00da vydal monografiu o jeho \u017eivote.<\/p>\n
<\/p>\n
Zigmund Marti\u0161 (1888-1961)<\/strong> Narodil sa 7. febru\u00e1ra 1888 v L\u00fakach pod Makytou. Teol\u00f3giu \u0161tudoval v Nitre, kde bol 2.2.1911 ako 23-ro\u010dn\u00fd vysv\u00e4ten\u00fd. Kapl\u00e1nom bol v Dlhom Poli, od r. 1913 v Dubnici nad V\u00e1hom a od r. 1915 v Nitre. Tu spolupracoval 8 Dr. Jozefom Tisom. 1.7.1927 pri\u0161iel u\u017e ako far\u00e1r do Nem\u0161ovej. 12. 10. 1935 bol menovan\u00fd dekanom a n\u00e1sledne i \u0161kolsk\u00fdm in\u0161pektorom (\u0161koldozorcom) pre tren\u010diansky okres, v. r. 1938 honor\u00e1rnym kronik\u00e1rom Nitrianskej s\u00eddelnej kapituly a 31. 12. 1941 kanonikom S\u00eddelnej kapituly v Nitre, archidiakon Hrad\u0148ansk\u00fd. <\/p>\n Andrej <\/b>Patka<\/b> (1908-2003)<\/b> Narodil sa d\u0148a 19. novembra 1908 v Nem\u0161ovej. Poch\u00e1dza z ro\u013en\u00edckej rodiny. Mal \u0161tyroch bratov a dve sestry. Jeho detstvo nebolo radostn\u00e9, ve\u010f v r. 1915 \u00faplne vyhorel ich rodi\u010dovsk\u00fd dom a v I. svetovej vojne mu padli 2 bratia. Z\u00e1kladn\u00fa \u0161kolu nav\u0161tevoval v Nem\u0161ovej, gymn\u00e1zium v Tren\u010d\u00edne a Nitre. Ako nadan\u00fd \u0161tudent bol vybran\u00fd pre \u0161t\u00fadium v zahrani\u010d\u00ed, ale pre zl\u00e9 zdravie zostal \u0161tudova\u0165 v Nitre, kde bol aj po skon\u010den\u00ed teologick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed d\u0148a 18. j\u00fana 1933 vysv\u00e4ten\u00fd za k\u0148aza. <\/p>\n Jozef <\/b>\u0160tef\u00e1nek<\/b> (1909 \u2013 1991)<\/b> Narodil sa 15. marca 1909 v \u013dubor\u010di, ako \u0161tvrt\u00fd zo siedmich det\u00ed maloro\u013en\u00edka. Po ukon\u010den\u00ed \u013eudovej a me\u0161tianskej \u0161koly nast\u00fapil \u0161tudova\u0165 na re\u00e1lnom gymn\u00e1ziu v Tren\u010d\u00edne a v Nitre. Teol\u00f3giu \u0161tudoval na Bohosloveckej fakulte v Nitre. Bohosloveck\u00e9 \u0161t\u00fadium ukon\u010dil v r. 1933, kde bol spolu so svojim rod\u00e1kom Andrejom Patkom vysv\u00e4ten\u00fd za k\u0148aza. <\/p>\n August\u00edn J. <\/b>Z\u00e1\u0148<\/b> (1911-1999)<\/b> Narodil sa 1. j\u00fana 1911 v Prievidzi. \u013dudov\u00fa a stredn\u00fa \u0161kolu nav\u0161tevoval v Prievidzi, teologick\u00e9 \u0161t\u00fadium absolvoval na Bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za k\u0148aza ho vysv\u00e4tili v Nitre r. 1935. K\u0148azi p\u00f4sobiaci v pomerne rozsiahlej nem\u0161ovskej farnosti mali ne\u013eahk\u00e9 postavenie. Okrem svojich k\u0148azsk\u00fdch povinnost\u00ed vo v\u0161etk\u00fdch obciach, museli sa zap\u00e1ja\u0165 i do ich verejn\u00e9ho \u017eivota a naviac riadi\u0165 i \u0161kolstvo, ktor\u00e9 spravovala cirkev, a\u017e do jeho po\u0161t\u00e1tnenia. Napriek tomu sa viacer\u00ed v\u00fdznamne zap\u00edsali nielen do hist\u00f3rie samotnej farnosti, ale \u010faleko za jej hranice a to […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-669","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/nemsova.fara.sk\/web\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/669","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/nemsova.fara.sk\/web\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/nemsova.fara.sk\/web\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/nemsova.fara.sk\/web\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/nemsova.fara.sk\/web\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=669"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/nemsova.fara.sk\/web\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/669\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1088,"href":"https:\/\/nemsova.fara.sk\/web\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/669\/revisions\/1088"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/nemsova.fara.sk\/web\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=669"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az, cirkevn\u00fd hodnost\u00e1r, p\u00f4sobiaci v\u00a0Nem\u0161ovej <\/i><\/p>\n
\nIhne\u010f po pr\u00edchode do Nem\u0161ovej sa\u00a0stal predsedom \u0161kolskej (nem\u0161ovskej )stolice a do pr\u00edchodu kapl\u00e1na 4 roky popri svojej pastora\u010dnej \u010dinnosti vyu\u010doval ‚na \u0161kole n\u00e1bo\u017eenstvo. V j\u00fani 1933, v \u010dase hospod\u00e1rskej kr\u00edzy dal vyma\u013eova\u0165 kostol, ktor\u00fd bol zvn\u00fatra zdevastovan\u00fd po\u017eiarom z r. 1915. Finan\u010dn\u00e9 prostriedky ne\u00fanavne zoh\u00e1\u0148al e\u0161te i po\u010das ma\u013eovky od miestneho obyvate\u013estva aj od americk\u00fdch krajanov.
\nNajv\u00fdznamnej\u0161\u00edm po\u010dinom po\u010das jeho p\u00f4sobenia v Nem\u0161ovej v\u0161ak bolo zalo\u017eenie \u201cCarity“ na pomoc chudobn\u00fdm de\u0165om. Stalo sa tak na sv\u00e4todu\u0161n\u00fd pondelok v r. 1932. Po schv\u00e1len\u00ed stanov na Krajinskom \u00farade v Bratislave mala za kr\u00e1tko 200 \u010dlenov. Preto\u017ee jej po\u010det neust\u00e1le st\u00fapal, st\u00fapali aj jej finan\u010dn\u00e9 prostriedky (\u010dlensk\u00e9 3,50 K\u010d + dary jednotlivcov a kolektivov). „Carita“ sa zameriavala hlavne na jedlo pre chudobn\u00e9 deti, ale i obuv, oble\u010denie a u\u010debn\u00e9 pom\u00f4cky pre v\u0161etky deti z nem\u0161ovskej, \u013euboreckej, k\u013e\u00fa\u010dovskej i. tr. z\u00e1vadskej \u0161koly. „Carita“ bola akt\u00edvnou a\u017e do jej z\u00e1niku v r. 1941.
\nJeho v\u00fdznamnej\u0161\u00edm posledn\u00fdm podpisom bol delimina\u010dn\u00fd protokol hnute\u013en\u00e9ho a nehnute\u013en\u00e9ho majetku cirkevnej \u0161koly v Nem\u0161ovej, v \u010dase z\u00e1niku cirkevn\u00fdch \u0161k\u00f4l na\u00a0Slovensku r. 1941.
\nZomrel 18. 10. 1961 v Nitre, kde je i pochovan\u00fd.<\/p>\n
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az, cirkevn\u00fd hodnost\u00e1r, n\u00e1bo\u017eensk\u00fd spisovate\u013e, naroden\u00fd v Nem\u0161ovej <\/i><\/p>\n
\nAko kapl\u00e1n \u00fa\u010dinkoval v Skalitom, Konskej a v \u017diline. V r. 1935 pracoval v Nitre na biskupskom \u00farade. Pre zdravotn\u00e9 \u0165a\u017ekosti ho poslali lie\u010di\u0165 sa a spravova\u0165 len mal\u00fa farnos\u0165 v Slopnej. Od r. 1941 op\u00e4\u0165 pracoval v Nitre, kde mal na starosti \u0161kolstvo a misie.
\nP\u00e4\u0165desiate roky za\u010dali internovan\u00edm s otcom biskupom E. Necseyom a nesk\u00f4r pobytom v k\u0148azsk\u00fdch t\u00e1boroch. V r. 1953 ho ako chor\u00e9ho prepustili. Na\u0161iel si pr\u00e1cu u \u0160L v \u013dubor\u010di. O rok z\u00edskal \u0161t\u00e1tny s\u00fahlas k pastor\u00e1cii a potom p\u00f4sobil na far\u00e1ch v \u010cervenom Kameni, Mo\u010denku, Bo\u0161\u00e1ci a \u017dabokrekoch, odtia\u013e ho ako 82 ro\u010dn\u00e9ho povolali spravova\u0165 biskupsk\u00fa kancel\u00e1riu v Nitre. Po\u010das svojho p\u00f4sobenia vo farnostiach sa staral aj o to, aby cirkevn\u00e9 budovy, t. k. kostoly, \u0161koly a kaplnky, boli d\u00f4stojn\u00e9 svojho poslania. Z\u00e1sluhu m\u00e1 na postaven\u00ed novej \u0161koly v Slopnej a kostola v Novej Bo\u0161\u00e1ci. V Nitre sa stal spr\u00e1vcom nad\u00e1cie ,,Kon\u0161tant\u00edn\u201c, ktorej \u00falohou je ochrana a \u00fadr\u017eba cirkevn\u00fdch budov.
\nV r. 1946 mu vy\u0161la kniha ,,Sv\u00e4t\u00fd J\u00e1n Vianney\u201c, v ktorej spracoval \u017eivotopis arsk\u00e9ho far\u00e1ra.
\nP\u00e1pe\u017e Pius XII. ho vymenoval titulom Monsignore a J\u00e1n Pavol II. P\u00e1pe\u017esk\u00fd protonot\u00e1r.
\nZomrel 1. 10. 2003 v\u00a0Nitre a\u00a0pochovan\u00fd je v\u00a0Nem\u0161ovej na novom cintor\u00edne.<\/p>\n
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az, dekan, naroden\u00fd v \u013dubor\u010di <\/i><\/p>\n
\nAko kapl\u00e1n p\u00f4sobil r. 1933 v \u0160tiavniku, r. 1934 vo Var\u00edne \u2013 Dolnej Ti\u017eine a v \u010cadci. R. 1937 ho prelo\u017eili do Diviny a r. 1944 nast\u00fapil za spr\u00e1vcu fary do Opatovej nad V\u00e1hom, kde p\u00f4sobil a\u017e do 14. 03. 1951, kedy ho uv\u00e4znili a ods\u00fadili na tri roky od\u0148atia slobody, pokutou 10000 K\u010cS., z\u00e1kazom pastora\u010dnej \u010dinnosti do konca \u017eivota, na 5 rokov straty ob\u010dianskych pr\u00e1v a vyhostenie z okresu Tren\u010d\u00ednza ,,proti\u0161t\u00e1tnu \u010dinnos\u0165\u201c. V\u00e4znen\u00fd bol v Ilave, Nov\u00fdch Z\u00e1mkoch, Mo\u010denku a Valdiciach pri Ji\u010d\u00edne (\u010cR). Po prepusten\u00ed z v\u00e4zby pracoval ako robotn\u00edk, nesk\u00f4r skladn\u00edk v Stavoindustrii, n. p. Strojov\u00e1 stanica v Dubnici nad V\u00e1hom.
\nR. 1965 Okresn\u00fd s\u00fad v Tren\u010d\u00edne jeho ods\u00fadenie ,,zahladil\u201c a op\u00e4\u0165 mohol vykon\u00e1va\u0165 pastora\u010dn\u00fa \u010dinnos\u0165. Po p\u00f4soben\u00ed v Pruskom, P\u00fachove a Ko\u0161eci p\u00f4sobil v Hornom Srn\u00ed, kde 5. 9. 1991 zomrel v hodnosti dekana, kde je i na vlastn\u00fa \u017eiados\u0165 pochovan\u00fd.<\/p>\n
\nr\u00edm<\/i>. kat. k\u0148az, cirkevn\u00fd hodnost\u00e1r, spisovate\u013e, mision\u00e1r, p\u00f4sobiaci v Nem\u0161ovej <\/i><\/p>\n
\nAko kapl\u00e1n p\u00f4sobil v Dlhom Poli a v Nem\u0161ovej (1935-1936), vo Var\u00edne (1936-1939) a v Nov\u00e1koch (1939-1944). R. 1944 sa stal far\u00e1rom vo Ve\u013ekej Byt\u010di. Na v\u0161etk\u00fdch p\u00f4sobisk\u00e1ch sa vyzna\u010doval horlivos\u0165ou v duchovn\u00fdch a n\u00e1rodn\u00fdch z\u00e1le\u017eitostiach. Osobitn\u00fa pozornos\u0165 venoval v\u00fdchove ml\u00e1de\u017ee. Pre svoje n\u00e1rodovedstvo a nekompromisn\u00fd\u00a0protikomunistick\u00fd postoj mu hrozilo zatknutie, preto pred pr\u00edchodom frontu (v marci 1945)\u00a0odi\u0161iel do zahrani\u010dia. Spo\u010diatku sa zdr\u017eiaval v Aurolzm\u00fansteri (Rak\u00fasko), kde sa ako k\u0148az staral o duchovn\u00e9 potreby tamoj\u0161ej slovenskej ute\u010deneckej kol\u00f3nie. R. 1951 emigroval do USA. Spo\u010diatku sa zdr\u017eiaval u svojich pr\u00edbuzn\u00fdch v Albany, \u0161tudoval pr\u00e1vo na Siena University. Potom p\u00f4sobil ako \u013eudov\u00fd mision\u00e1r vo viacer\u00fdch slovensk\u00fdch osad\u00e1ch a r. 1956 sa natrvalo usadil v Danville, PA.
\nPatril k najplodnej\u0161\u00edm autorom emigrantskej duchovnej literat\u00fary. Uverejnil vy\u0161e 2000 pr\u00edspevkov preva\u017ene n\u00e1bo\u017eensko-mravou\u010dn\u00e9ho obsahu, v\u00fdkladov evanjelia, hom\u00edlii a pod. Uverej\u0148oval ich preva\u017ene v t\u00fd\u017edenn\u00edku Jednota, ale aj v in\u00fdch slovensk\u00fdch a americo-anglick\u00fdch periodik\u00e1ch. Kni\u017ene vydal \u201cSvetlo v tm\u00e1ch“ (Johnstown, NY, 1957), druh\u00e9 doplnen\u00e9 vydanie vy\u0161lo r. 1967, „Katech\u00edzmus pre dospel\u00fdch“ (Johnstown, NY, 1967), \u201cJehovovi svedkovia falo\u0161ni svedkovia\u201c (Johnstown, NY, 1958) a niekolko zv\u00e4zkov K\u00e1zni (l. zv\u00e4zok vy\u0161iel r. 1968).
\nZomrel 1. j\u00fana 1999 v Danville, PA, USA.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"