Kaplnka Panny Márie Fatimskej

Kaplnka Panny Márie Fatimskej je postavená na vyvýšenom mieste (na kopčeku). Je to veľmi pekný kostolík, blahodarne pôsobiaci na dušu veriaceho človeka. Hlavné púte bývajú v nedeľu po 13. máji a v nedeľu po 13. októbri. Je to najstaršia sakrálna stavba zasvätená Fatimskej Panne Márii na Slovensku.

V rokoch 1939 -1945 v Európe zúrila II. svetová vojna. Jej plameň sa šíril z jednej krajiny do druhej a zasiahol i Slovensko. Podobne ako Fatima v Portugalsku i Trenčianska Závada v našej farnosti, bola uchránená od hrôzy vojny. Veľa ľudí z Nemšovej a Ľuborče sa ukrývalo v Trenčianskej Závade pred vojnovým nebezpečenstvom. Po skončení vojny vďační obyvatelia Závady a širokého okolia ďakovali za zvláštnu ochranu Panne Márii, ku ktorej sa počas vojny utiekali v modlitbách sv. ruženca a prosili ju o pomoc.

So stavbou kaplnky sa začalo hneď po vojne. Posviacka základného kameňa bola dňa 18. mája 1947. Práca trvala dva roky. Najväčšiu zásluhu na vystavaní kaplnky mal vdp. kaplán Jozef Hanko, veľký ctiteľ Panny Márie Fatimskej. Bol kaplánom v Nemšovej v rokoch 1946 -1950. Zložil pieseň Fatimské zjavenie, slová i hudbu. Dňa 14. augusta 1949 kostolík požehnal a posvätil nitriansky kanonik veľprepošt Mons. Rudolf Formánek. Mená ďalších, ktorí majú zásluhy na vybudovaní kostolíka v Trenčianskej Závade sú: vdp. dekan Jozef Kianička, dp. kaplán Ing. Ferdinand Foltán, generál Jozef Martin Kristín a ďalší.

Kostolík maľoval a sochy zhotovil ľuborčiansky rodák Michal Papiernik, rezbár, sochár a maliar. Oltár z dreva a lavice pre veriacich zhotovil Jozef Patka, stolár z Ľuborče. Nad hlavným oltárom stojí socha Panny Márie a traja pastierikovia Lucia, Ferko a Hyacintka, kľačiaci pri svojej milej a krásnej Panej. Na pravej strane kaplnky je bočný oltár so sochou Božského Srdca Ježišovho a vo vnútri oltára je Boží hrab. Na ľavej strane je zas bočný oltár so sochou sv. Jozefa a vo vnútri oltára je zas Betlehem. Kaplnka v období od 16. mája až 8. septembra 2004 prešla rozsiahlou rekonštrukciou: rozšírila sa sakristia, pristavil sa hlavný vstup do kaplnky, na veži bol osadený nový kríž, vymenili sa okná a dvere, bolo zavedené nové kúrenie, elektroinštalácia a svetlá, bola vymenená dlažba, obnovil sa hlavný oltár, okolo kaplnky sa vybudovali nové chodníky a upravilo je okolie kaplnky.

Pieseň pána kaplána Jozefa Hanku k Fatimskej Panne Márii:

1. Fatimské zjavenie Panny Márie svetu prinieslo napomenutie; Nebeská Matička deťom sa zjavila a tento hriešny svet k pokániu vyzvala.
Refrén: Čiňte pokánie, hriech nepáchajte, Syna Božieho neurážajte.
2. Tri nevinné deti ovce pásali, svätý ruženec sa modlievali, Hyacintka, Ferko, Lucia sa volali, Bohu milé skutky radi robievali.
3. Najprv anjel Boží sa im zjavoval a ku modlitbe ich povzbudzoval, aby sa klaňali Bohu najvyššiemu a miesto hriešnikov – vzdávali poklonu.
4. Trinásteho mája tam pri pasení, na jasnom nebi žiaru zbadali, akoby sa búrka náramná blížila, by tento hriešny svet bleskami skárala.
5. Deti prestrašené ovce zohnali, vo veľkom ľaku domov bežali, tu bleskom  prejasným znovu ožiarené na dube zazreli Zjavenie tajomné.
6. Bolo to zjavenie Panny prekrásnej, rúchom bielunkým, plášťom odetej. „Nebojte sa, nič vám zlého neurobím“, tak milo tie deti Zjavenie osloví.
7. Lucia sa pýta z detí najsmelšia, z ktorej krajiny je cesta Vaša? „Nebo je krajina moja požehnaná“, tak Matka Nebeská Lucii odvetila.
8. A dievča tej Panej pýta sa ďalej, chce sa dozvedieť tajomstvo od nej, či aj ja tiež prídem za Vami do neba, Ferko, Hyacintka, spolu všetci traja.
9. Láskavá Matička deťom sľubuje, že ich do neba všetkých privedie, ale Ferko chlapec trochu roztopašný, nech veľa ružencov sa ešte pomodlí.
10. Ferko Pannu videl, no nerozumel a na jej odkaz jasavo vravel: „Ó, Ty Panna krásna, pomodlím sa ti ja tých svätých ružencov, keď sa ti tak ľúbia.
11. Potom krásna Pani veľmi zosmutnela a malých detí sa opýtala: „Či chcete prinášať obete Pánovi, by biedni hriešnici do pekla neprišli?“
12. Keď to malé deti Panne sľúbili, nebeskú žiaru z nej pocítili, vďačne jej sľúbili päť razy, že prídu, by od nej počuli nebeskú novinu.
13. Deti sa dohodli, že nevyzradia, aké podivné mali zjavenia, ale Hyacintka dieťa štebotavé, doma svojej matke všetko to rozpovie.
14. Trinásteho júna druhé zjavenie, dostali deti na potešenie, lásku svojho srdca Pani odhalila, by hriešnikov sveta k pokániu priviedla.
15. Keď veľké súženie prišlo na deti, Lucia cítila, že sa už kláti, bála sa, že vari diabol ju omámil, falošné zjavenie, zlý duch že nastrojil.
16. Hyacintka malá, ale rozumná, Ferka i Luciu posmeľovala, Pani je prekrásna a išla do neba, kdežto čert je špatný, hodený do pekla.
17. Pri treťom zjavení mesiaci júli, zase videli prekrásnu Pani. Hrozné a prestrašné veci im zjavila, aby tak hriešnikov k pokániu pohnula.
18. Deti uvideli hrôzy pekelné a dozvedeli sa veci tajné. Vojna že pominie a väčšia nastane, ak ľudstvo sa nedá na sväté pokánie.
19. Modlitbu prosebnú Pani zjavila, milosrdenstvo Božie by stiahla. Ježišu odpusť nám naše previnenie a od pekelného ochraňuj nás ohňa.
20. Zjavenie v auguste pre ľudskú zlobu sa oddialilo na inú dobu. Bo dietky zavreli nepriatelia viery, tak víchor nevery proti Bohu zúri.
21. Dňa devätnásteho čase v auguste, keď dietky pásli v inej doline, nebeská Matička tam ich navštívila a za hriešnych ľudí kajať sa kázala.
22. Veľa sa modlite, pokánie čiňte, na hriešnych ľudí nezabúdajte. Vedzte že do pekla veľa duší ide, lebo niet nikoho, čo by prosil za ne.
23. Odvtedy tri deti mnoho trpeli a dobrovoľne sa mučievali, len aby hriešnikov mnoho zachránili, drsnými povrazmi sa opasovali.
24. Keď piate zjavenie bolo v septembri, diali sa pri ňom svetelné divy, slnko tak oslablo, že mesiac i hviezdy bolo možno vidieť ako v tmavej noci.
25. Pri tomto zjavení Nebeská Pani, trom malým deťom takto hovorí: „Môj milý Pán Ježiš je s vami spokojný, len to jedno nechce, že spíte s povrazmi.“
26. Zídení veriaci Pannu prosili a veľké dary vďačne nosili. Pani sa tešila, a tak si žiadala, aby za tie dary, kaplnku spravili.
27. Posledné zjavenie bolo v mesiaci, keď Panna žehná verných v ruženci, premnoho sveta sa na ten deň ta zišlo, hoci bol veľký dážď a len sa tak lialo.
28. Presne o dvanástej, Lucia zvolala, už sa zablysklo a ide Panna, ale viac nečula, celá vytržená, nebeská Matička celkom ju zmenila.
29. Lucia sa pýtala tej prekrásnej Panej, kto ste, čo chcete, vyzvedá sa jej. Ja som Ružencová Panenka Mária, to sa dozvedela Lucia od Zjavenia.
30. Potom Matka Božia deťom zjavila, prečo tak často ich navštívila, nech ľudia nehrešia a už sa polepšia, hriechov je už veľa, preto som tak smutná.
31. Nakoniec zjavenie Svätej Rodiny videli deti pri rozlúčení. Máriu s Jozefom a malým Ježiškom, takto sa lúčilo Zjavenie so svetom.
32. Posledné zjavenie na potvrdenie, v slnku zrobilo veľké znamenie, od dažďa hustého bárs ľudia premokli, predsa divotvorne hneď naskutku uschli.
33. Fatimské zjavenie aj po skončení, svetu prináša mnoho žehnaní, mnohých tam vylieči na tele na duši, tá Matka Fatimská, čo smutne nás prosí.