Kňazi pôsobiaci v pomerne rozsiahlej nemšovskej farnosti mali neľahké postavenie. Okrem svojich kňazských povinností vo všetkých obciach, museli sa zapájať i do ich verejného života a naviac riadiť i školstvo, ktoré spravovala cirkev, až do jeho poštátnenia. Napriek tomu sa viacerí významne zapísali nielen do histórie samotnej farnosti, ale ďaleko za jej hranice a to či už ako národní buditelia, liečitelia, literáti, diplomati a iní. Často museli urobiť vážne rozhodnutia za seba i iných. Často trpeli a boli prenasledovaní, dokonca za svoje poslanie. S úctou a vďakou si spomeňme na osudy niektorých:
Jozef Viktor Adamec (1935-2019)
rím. kat. americký biskup slovenského pôvodu, emeritný biskup diecézy Altoona-Johnstown v USA, organizátor kultúrneho života Slovákov v Spojených štátoch, predseda Združenia slovenských katolíkov USA a člen Svetového kongresu Slovákov, jeho rodičia pochádzali z Trenčianskej Závady
Narodil sa 13. augusta 1935 v meste Bannister v Michigane, USA, ako syn slovenských rodičov, ktorí sa do USA vysťahovali z Trenčianskej Závady. Základnú a vyššiu školu absolvoval v rodnom meste, univerzitné štúdium začal na Michigan State University (1953-1955). Potom odišiel do kolégia Nepomucenum v Ríme, kde bol vtedy vicerektorom terajší kardinál Jozef Tomko. Teológiu študoval na Lateránskej univerzite (1955-1960), s úmyslom pôsobiť ako kňaz v postkomunistickom Slovensku.
Za kňaza ho vysvätili 3. júla1960 a inkardinovali do Nitrianskej diecézy. Keďže na Slovensko nemohol odísť, vrátil sa do USA. V roku 1965 ho vymenovali za cirkevného notára, v roku 1969-1971 bol tajomníkom biskupa, do roku 1977 riaditeľom biskupskej kancelárie v Saginawe.
Dňa 17. marca 1987 ho vymenovali za biskupa diecézy Altoona-Johnstown. Jeho biskupská vysviacka 20. mája 1987 bola sviatočným dňom celej slovenskej emigrácie v Amerike. Hlavným svätiteľom bol kardinál Jozef Tomko. Okrem zodpovednosti za diecézu zastupoval záujmy americko – slovenských katolíkov v Biskupskej konferencii USA. V roku 1973 sa stal predsedom Združenia slovenských katolíkov. Po prijatí biskupskej hodnosti v roku 1987 sa tohto predsedníctva vzdal. Bol predsedom Konferencie slovenského kléru v USA, ktorá podporuje doteraz Pápežský ústav svätého Cyrila a Metoda a hradí štipendiá slovenským študentom.
Aktívne sa zaujímal o život Cirkvi na Slovensku, ktorú mnohorako podporoval. Na Cyrilometodskej púti v Nitre 5. júla 2007 bol slávnostným celebrantom a kazateľom. Krátko pred smrťou ho navštívil nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Pri rozlúčke ho uistil o modlitbe za Slovensko, konkrétne za Nitriansku diecézu.
Zomrel 20. marca 2019.
Vojtech Babulík (1909-1997)
rím. kat. kňaz-salezián, pedagóg, narodený v Nemšovej
Narodil sa 1. septembra 1909 v Nemšovej v rodine obuvníka. Základnú školu navštevoval v rodisku, gymnázium v Trenčíne (1926 – 1928), roku 1928 vstúpil v Radne (Slovinsko) do noviciátu Saleziánov Don Bosca, pokračoval v štúdiu v Saleziánskom ústave v Šaštíne a na katolíckom patronátnom slovenskom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, tu roku 1932 zmaturoval. Pokračoval v štúdiu vo sv. Beňadiku a pedagogickú prax absolvoval v moravskom Fryštáku a v Šaštíne. Teologické štúdiá absolvoval v Turíne (Taliansko), kde ho roku 1938 vysvätili za kňaza. Na jeseň toho istého roku, začal študovať na Prírodovedeckej fakulte KÚ v Prahe, ale roku 1939 sa vrátil na Slovensko a v Trnave získal diplom profesora – katechétu pre stredné školy. Imatrikuloval sa na Filozofickej fakulte SÚ v Bratislave a pokračoval aj v začatom štúdiu prírodných vied na SVŠT v Bratislave.
Po promócii pôsobil ako profesor matematiky a fyziky na Biskupskom slovenskom gymnáziu v Trnave do r. 1945.
Pastorácií vypomáhal ako kaplán v Malom Bábe, v Bratislave na Tehelnom poli a v Priekope. Roku 1945 sa stal správcom farnosti v Šaštíne. Bol známy a obľúbený kazateľ v rozhlase i na početných ľudových misiách. Od roku 1952 pôsobil ako farár v Moravskom Jáne, potom v r. 1970 – 1995 v Gáni.
Zostalo po ňom vyše 100 zošitov s rukopismi kázní a prednášok, ktoré si veľmi dôkladne pripravoval.
Zomrel 2. marca 1997 v Charitnom dome v Pezinku. Pochovaný je v Gáni na žiadosť veriacich.
Anton Ďateľ (Gyattel) (1778-1851)
rím. kat. kňaz, bernolákovec a národný buditeľ, ovocinár a včelár, pôsobiaci v Nemšovej
Narodil sa 8. 8. 1778 v Bánovciach nad Bebravou. Po absolvovaní teologickej fakulty a filozofických štúdií bol v roku 1801 vysvätený za kňaza. Dva aj pol roka bol kaplánom v Kysuckom Novom Meste a tri mesiace v Dubnici nad Váhom. Z nej prešiel v roku 1806 na uvoľnenú faru do Nemšovej po farárovi Karolovi Kerekešovi, ktorý po 14. rokoch odišiel na vlastnú žiadosť do Trenčianskej Teplej. Farárom v Nemšovej bol až do svojej smrti v roku 1851, teda nevšedných 45 rokov.
Bol jedným zo zaslúžilých členov Slovenského učeného tovarišstva, blízkym spolupracovníkom Antona Bernoláka (ktorý ho údajne v Nemšovej viackrát i navštívil). Vynikal slovenským národným povedomým a buditeľstvom.
Bol nadšeným propagátorom ovocinárstva a včelárstva, o ktorých veľa publikoval a prednášal. Jeho osobnosť tak výrazne ovplyvňovala i život nielen Nemšovej, ale i širokého okolia.
Jozef Hanko (1913-1988)
rím. kat. kňaz, náboženský spisovateľ, pôsobiaci v Nemšovej
Narodil sa 12. februára 1913 v Kanianke v rodine maloroľníka.
Ľudovú školu navštevoval v rodisku, potom študoval na Reálnom gymnáziu F. v. Sasinka v Prievidzi, kde v r. 1935 maturoval. Na štúdium si zarábal doučovaním spolužiakov z bohatších rodín. Za vynikajúci prospech mu bolo ponúknuté štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, kde mal študovať prírodné vedy, ale jeho lákalo štúdium teológie a preto po maturite nastúpil na bohoslovecké štúdiá do Nitry. Za kňaza ho vysvätil biskup Dr. Kmeťko v r. 1940.
Ako kaplán pôsobil na viacerých miestach nitrianskej diecézy: Krásno nad Nitrou, Bošany, Nemšová (1946 – 1950), Čierne pri Čadci, Konská pri Rajci, Nitra, Predmier. Všade šíril apoštolát, najmä medzi študentskou a robotníckou mládežou.
Najdramatickejšie obdobie svojho života zažil práve v Nemšovej, kde ho za takmer tragických okolností v r. 1950 zaistila štátna bezpečnosť. Nasledovala vyšetrovacia väzba v Bratislave, súd v Bratislave a v Prahe, odsúdili ho za ,,velezradu“ na šesť a pol roka väzenia v Leopoldove. Na Vianoce r. 1952, na základe amnestie, ho prepustili na slobodu už so značne podlomeným zdravím.
Na svojich pôsobiskách, podľa vzoru sv. Jána Bosca, zakladal dychové hudby, napr. v Nemšovej – Ľuborči, Čiernom pri Čadci, Predmieri, Bytči a tiež v rodnej Kanianke (korene dnešnej Magurky). Ním založená ľuborecká dychová hudba hrávala 2 roky na všetkých nedeľných ,,veľkých“ omšiach, pretože orgán kostola vyhorel. Ke autorom známej piesne ,,Fatimské zjavenie Panny Márie“. Obľuboval ľudové piesne, od malého chlapca hral na husliach. V Predmieri mons. František Haspra ho vymenoval za dekana.
Zomrel 7. marca 1988 v Predmieri v 75. roku života a 48. roku kňažstva. Pochovaný je v Kanianke.
Ako teológ sa prezentoval dvojzväzkovým dielom ,,Rozumná vier“ (Trenčín, 1944). Bola vlastne systematicky spracovanou katolíckou vieroukou. Knižne vyšiel len prvý zväzok, druhý pojednávajúci o sviatostiach, zostal v rukopise. Keď sa vrátil z väzenia, napísal stručný úvod do kresťanskej filozofie, ktorý tiež zostal v rukopise.
Aktívne sa podieľal na vybudovaní kaplnky Panny Márie Fatimskej v Trenčianske Závade (vysvätenej r. 1949). V r. 1999 mu odhalili na nej pamätnú tabuľu a bola vydaná i monografia ,,Žil medzi nami“. Vďační farníci Nemšovej dalo podnet na jeho blahorečenie.
Štefan Herda (1892-1954)
rím. kat. kňaz, historik, hudobný skladateľ, pôsobiaci v Nemšovej
Narodil sa 27. októbra 1892 v Prievidzi. Študoval v rodisku na piaristickom gymnáziu, neskôr v Nitre, kde absolvoval štúdium teológie. Za kňaza bol vysvätený r. 1915.
Po vysviacke od r. 1915 pôsobil ako kaplán v Drietome a Ilave, r. 1917 sa stal kaplánom v Nitre. V rokoch 1919 – 1920 účinkoval ako kaplán v Bošáci, Košeci a Hornej Súči. V rokoch 1920 – 1924 v Nemšovej, v r. 1924 – 1927 Považskej bystrici a v Domaniži. R. 1927 ho vymenovali za farára v Červenom Kameni.
Príležitostne skladal menšie hudobné diela (bol spoluautorom s J. Rosinským misijnej hymny), no ťažisko jeho práce bola história a náboženská literatúra. V Nemšovej napísal Ikonomický katechizmus pre prvoprijímajúcich veriacich (Trnava 1924) Ďalej bol autorom katechizmov pre 5. triedu základných škôl, 1. prvú triedu meštianskych a 1. triedu stredných škôl (Trnava 1943, 1944, 1945, 1948). Bol veľmi aktívnym dopisovateľom Duchovného pastiera a Ročnice misijného spolku na Slovensku.
Zomrel 6. novembra 1954 v Červenom Kameni.
Jozef Ľudovít Holuby (1836 – 1923)
ev. a. v. farár, botanik, historik, archeológ, etnograf, pôsobiaci v Nemšovej
Narodil sa 25. marca 1836 v Lubine, kde bol jeho otec evanjelickým farárom. Základnú školu navštevoval v rodisku, v r. 1847 – 50 študoval na gymnáziu v Modre, v r. 1850 – 56 na Evanjelickom lýceu v Bratislave. V r. 1856 – 58 pôsobil ako vychovávateľ v Bratislave, v r. 1858 – 59 v Kľúčovom namajetku bratislavskej rodiny Schertzovcov. V r. 1860 pokračoval v štúdiu teológie vo Viedni.
Po vysviacke v r. 1860 pôsobil 1 rok ako kaplán v Skalici a od r. 1861 ako farár a od r. 1883 ako senior v Zemianskom Podhradí. Tu pôsobil 48 rokov a v r. 1909 odišiel ku svojej dcére do Pezinka na odpočinok.
Patril medzi popredných súdobých vedeckých a kultúrnych pracovníkov v Uhorsku. Botanizoval hlavne v Trenčianskom okrese, vrátane nemšovsko-kľúčovského regiónu, ale i v Nitrianskej a Bratislavskej stolici, na Orave a v Turci. Zanechal za sebou niekoľko herbárov s tisíckami rastlín. Napísal okolo 250 botanických článkov.
Venoval sa tiež národopisu, zaujímal sa o ľudové liečiteľstvo, o ľudový kroj, zbieral ľudové rozprávky, povesti, zvyky, porekadlá, piesne, ale i povery, a i. zaklínadlá a i.
Zaujímal sa i o archeológiu a veľa publikoval o jej nálezoch.
Spolu s MUDr. Karolom Brančíkom založil v Trenčíne Prírodovedný spolok župy trenčianskej, bol členom Prírodovedného spolku v Bratislave, člen Národopisnej spoločnosti čs. v Prahe, čestným doktorom Karlovej univerzity v Prahe, čestným členom československej botanickej spoločnosti a v mnohých ďalších významných ustanovizní.
Zomrel 15. júna 1923 v Pezinku.
Jozef Kianička (1887 – 1956)
rím. kat. kňaz, cirkevný hodnostár, pôsobiaci v Nemšovej
Narodil sa 11. februára 1887 v Žiline. Teológiu študoval v Ostrihome a r. 1909 bol v Nitre vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil najskôr v Bošáci a v r. 1911 – 1914 postupne v Horných Vesteniciah, Oponiciach a Pruskom. Štyri roky bol vojenským kurátorom, od r. 1919 kaplánom v Ochodnici, Divíne a od r. 1921 farárom v Moravskom Lieskovom.
R. 1942 sa stal farárom v Nemšovej, kde pôsobil 12 rokov. R. 1954 odišiel do dôchodku. V Nemšovej sa stal v r. 1950 čestným kanonikom, keď už od r. 1943 zastával i funkciu okresného dekana.
Hoci svoje pôsobenie v Nemšovej začal v období vrcholenia 2. svet. vojny, faru a kostol nikdy neopustil. Naopak zintenzívnil modlenie i omše, na ktorých nabádal veriacich utiahnuť sa pod ochranu Panny Márie do bezpečia. To nachádzali najmä v Trenčianske Závade, v domoch závadských spoluobčanov a v miestnej škole. Po šťastnom prežití vojny navrhol z vďaky za ochranu postaviť Panne Márii Fatimskej kaplnku, čo sa stretlo medzi veriacimi s uznaním a nadšením. Z vlastných zbierok farníkov a taktiež podľa projektu. J. Foltána dal nanovo postaviť i vo vojne zostrelenú vežu kostola. Pri tej príležitosti dal obnoviť i celý kostol zvonku.
Bol horlivým zástancom misií a rozširovania pobočností 9. prvých piatkov k Božskému srdcu Ježišovmu.
Zomrel v Žiline dňa 16.02. 1956, kde je o pochovaný.
Karol Jozef Körper-Zrínsky (1894 – 1969)
rím. kat. kňaz, politik, publicista, pôsobiaci v Nemšovej
Narodil sa 4. januára 1894 v Nemšovej. Jeho otec bol finančným rešpicientom. V roku jeho narodenia bol preložený do Púchova, neskôr do Ilavy. Tu začal chodiť v r. 1899 do ľudovej školy. V r. 1905 navštevoval v Bratislave gymnázium, po absolvovaní štvrtej triedy vstúpil do malého seminára a v r. 1911 prestúpil do Trnavy, kde v r. 1913 i zmaturoval. V Budapešti študoval teológiu.
R. 1918 bol v Ostrihome vysvätený za kňaza. V r. 1918 nastúpil za kaplána do Gajar, v r. 1920 bol preložený do Topoľčian a po roku do Nových Zámkov. Tam učil náboženstvo na gymnázium na Flengerovom ústave a zároveň zastával aj funkciu riaditeľa. Popri tom bol i prednášateľom na Bohosloveckej fakulte v Trnave a v Bratislave. V r. 1924 získal titul doktora teológie (ThDr).
V r. 1928 ho vymenovali za tajomníka biskupského úradu v Trnave, kde pôsobil 4 roky. V r. 1932 ho menoval pápež Pius XI. za kanonika bratislavskej kapituly.
V r. 1937 sa zúčastnil cesty do Spojených štátov amerických na pozvanie tamojších Slovákov. Bola to misia SSV a zúčastnili sa na nej kňazi: Dr. Tomáš Caban, prelát Ján Pöstényi, Dr. Jozef Tiso, Ferdinand Mondok a Dr. Karol Körper. Túto cestu opísal v knihe ,,Z Bratislavy do Chicaga“ (Trnava SSV, 1940).
Počas trvania Slovenského štátu (1939 – 1945) zastával funkciu poslanca Slovenského snemu za HSĽS. Dňa 18. mája 1945 ho zaistili a uväznili v Bratislave a po dvoch rokoch ho odsúdili na 4 roky väzenia a 4 roky pracovného tábora. Premiestnili ho do Leopoldova. V r. 1951 ho preložili do Pracovného tábora v Novákoch a neskôr do Handlovej. V r. 1953 ho prepustili na slobodu. Pretože nemohol pokračovať v pastorácii nastúpil v r. 1954 prácu v OSP Prievidzi a r. 1955 pracoval ako skladník v OÚ NZ v Prievidzi. V r. 1958 bol z práce vypovedaný, no súhlas k pastorácie mu bol stále odmietaný. Sklamaný sa odsťahoval do Bratislavy, kde žil až do úmrtia 4. októbra 1969. Pochovaný je na Martinskom cintoríne.
V r. 1999 mu na rodenom dome v Nemšovej pri príležitosti 105. výročia narodenia a 30. výročia úmrtia odhalili pamätnú tabuľu a MsÚ vydal monografiu o jeho živote.
Anton Kropáči (1828 – 1896)
rím. kat. kňaz, národný buditeľ, propagátor slovenskej literatúry a tlače, pôsobiaci v Nemšovej
Narodil sa r. 1828 (miesto jeho narodenia schematizmy neuvádzajú). Po vysviacke za kňaza pôsobil ako kaplán v Hornej Súči, Štiavniku pri Bytči, Trenčianskej Turnej, Nemšovej, Omšení, Dolnej Porube a ako farár v Trenčianskej Teplej a v Trenčianskych Tepliciach, kde vo veku 68 rokov zomrel 11.septembra 1896.
J. Ľ. Holuby ho vysoko hodnotil, ako podporovateľa slovenskej literatúry a zberateľa slovenských kníh. Vlastnil väčšiu knižnicu.
Bol členom Matice Slovenskej a Spolku sv. Vojtecha, finančne prispieval na slovenské divadlo v Liptovskom Mikuláši, na zriadenie slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom venoval 100 zlatých. Finančne podporoval chudobných, ich deťom nakupoval učebnice, knihy a školské pomôcky. Na dobu, v ktorej žil vnášal do života plného chudoby nesmerne dôležité vlastnosti – dospelých, no hlavne deti učil sporiť a po skončení záverečných skúšok im za dobré výsledky rozdával sporiteľné knižky a peniaze. Zo stručných záznamov z jeho pôsobenia v Nemšovej sa dozvedáme, že tak konal i u nás. Zo svojich skromných finančných prostriedkov podporoval i Maticu slovenskú, niekoľkokrát divadlo v Liptovskom Mikuláši, dokonca i na zariadenie gymnázia v Kláštore pod Znievom. Pre tieto vlastnosti ho vysoko hodnotil a ctil si ho i sám J. L. Holuby.
Bol vášnivým zberateľom slovenských kníh (mal jednu z najväčších knižníc, žiaľ o jej osude nie je nič známe), sám písal a príspevky posielal do takmer všetkých kultúrnych časopisov vychádzajúcich v tom čase na Slovensku.
Zomrel 11. septembra 1896 v Trenčianskych Tepliciach vo veku 68 rokov.
Pavel Kyrmezer (prvá pol. 16. stor. – 1589)
ev. kňaz, cirkevný dejateľ, dramatik, pôsobiaci v Nemšovej
Narodil sa v Banskej Štiavnici v prvej polovici 16. stor. Jeho otec pochádzal zo Sedmohradska, bol začas zamestnaný pri kráľovskej komore v Banskej Štiavnici, kde zastával funkciu mestského kuriéra.
Kyrmezer skončil teológiu v Krakove. Päť rokov pôsobil v Soblahove, ako notár a učiteľ. Okolo r. 1580, podľa Kalinkovho vizitačného protokolu (Joachim Kalinka bol superintendantom ev. cirkvi, zaoberajúci sa o. i. aj pôsobením ev. farárov na Slovensku), pôsobil v Nemšovej. Potom (okolo r. 1560)bol na Morave, kde pracoval ako rektor, pre r. 1566 v Strážnici ako mestský pisár, neskôr ako evanjelický farár v Těšíne v službách Alberta z Boskovíc a na Černej hore. R. 1571 bol farárom v Bořitove na černohorskom panstve, asi v r. 1572 – 1575 na ostrožskej fare. Od r. 1576 pôsobil ako farár a neskôr ako dekan v Uherskom Brode. Usiloval sa o jednotnú organizáciu duchovenstva, napísal jednotný cirkevný poriadok Leges ecclestiacae (1576) a katechizmus Malá Biblií (1579). Proti jeho zjednocovacímsnahám sa postavila Jednota bratská, ktorá ho obvinila z hlásania kalvinizmu, preto idišiel najskôr doNemšovej, potom do Holíča, až sa v r. 1585 opäť vrátil do Uherského Brodu, kde ešte toho roku založil súkromnú školu pre dievčatá. Podľa Komenského bol učeným , ale nespokojným človekom.
V dramatickej tvorbe reagoval na sociálne a mravné problémy doby. Z biblie čerpal námety pre hry ,,Komédia česká o bohatci a Lazarovi“ (1566) a ,,Komédia nová o vdově“ (1573). Napísal ešte nábožensko – didaktickú hru ,,Tobiáš“ (1581). Jeho hry boli významnými dielami obdobia reformačného humanizmu.
Vzhľadom na už spomínaný čas pôsobenia v Nemšovej (tento čas potvrdzuje i vizitačný protokol supeintendanta ev. cirkvi Joachima Kalinku, ktorý sa zaoberal pôsobením ev. farárov na Slovensku), je predpoklad, že práve v Nemšovej bol filozoficky najzrelším a literárne najčinnejším (tuzrejme napísal i spomínanú hru ,,Tobiáš“).
Zomrel 19. marca 1589 v Uherskom Brode.
Gejza Luky (1924-1992)
rím. kat. kňaz, dekan, pôsobiaci v Nemšovej
Narodil sa 13. septembra 1924 v Rudne nad Hronom. Teológiu študoval v Nitre, za kňaza bol vysvätený 20. 6. 1948. Po vysviacke nastúpil miesto kaplána v Bošáci. Od r. 1951 do r. 1954 bol mimo pastorácie pracoval v PTP). R. 1954 nastúpil ako kaplán v llave, r, 1956 v Žiline. R. 1958 bol preložený za správcu farnosti do Dolnej Tižiny a po dvoch rokoch do Nemšovej, r. 1976 sa stáva dekanom a zástupcom okresného dekana. R. 1983 bol preložený za dekana a správcu farnosti v Trenčíne. Tu pôsobil až do r. 1990, kedy odišiel na odpočinok.
Zomrel v máji 1992 v Trenčíne. Pochovaný je v kaplnke na mestskom cintoríne.
Za jeho pôsobenia došlo k viacerým zásadným zmenám v interiéri kostola, ako vykurovanie plynom, odstránenie lustrov a večnej lampy a nahradenie výkonnejším osvetlením, ozvučenie, odstránenie kazateľnice, elektrický pohon zvonov, vymaľovanie kostola zvnútra ! zvonku a iné. V r 1977 zaviedol večerné omše.
František (Fraňo) Madva (1786 – 1852)
rím. kat. kňaz, národný buditeľ, botanik ľudový liečiteľ, pôsobiaci v Nemšovej
Narodil sa 14. septembra 1786 v Skalici. Pochádzal zo 6 detí, jeho otec bol čižmárom. Ako 14 – ročného sa ho ujal matkin brat Jozef Šedý, rím. kat. kňaz, nitriansky kanonik. Postaral sa o jeho štúdium na skalickom gymnáziu. Odtiaľ prešiel na gymnázium do Komárna a Bratislavy, kde r. 1805 zmaturoval. Teológiu študoval v Nitre, r. 1811 ho vysvätili za kňaza.
Kaplánske miesto nastúpil v Trenčíne, r. 1813 ho preložili do Predmiera a r. 1815 prichádza za kaplána do Nemšovej, kde pôsobil 3 roky. Od r. 1818 pôsobil ako administrátor fary v Trenčianskej Teplej. R. 1822 ho preložili za administrátora fary do Nitrianskeho Rudna, tam ho r. 1925 menovali za farára.
Preslávil sa ako botanik a ľudový liečiteľ. Okrem pacientov z Uhorska chodili k nemu aj chorí z Vladivostoku, ba i z Ameriky. Navštevovali ho štúrovci, spisovateľ Imré Madách, básnik János Arány, biskup Imré Bende, revolucionár Lajos Kossúth, spisovateľka Božena Němcová a ďalší.
V revolučnom roku 1848 sa pridal na stranu povstalcov, dostal sa preto u Kossúthovcov do nemilosti a bol i väznený. Faru v Nitrianskom Rudne mu vyplienili a preto sa r. 1850 uchýlil do Nitrianskych Sučian, kde 66 ročný 20. augusta 1852 zomrel. Pochovaný je na miestnom cintoríne.
V Nitrianskom Rudne pri kostole mu postavili pamätník, jeho meno nesie cirkevný spevokol, základná škola a domov dôchodcov. V Nitrianskych Sučanoch má na dome, kde býval a zomrel, pamätnú tabuľu, na cintoríne náhrobník a jeho menom pomenovali i turistický chodník. V rodnej Skalici má pamätnú tabuľu, v Nemšovej, pri príležitosti 210. výročia narodenia mu v septembri 1996 odhalili pamätnú tabuľu na budove fary a MsÚ vydal monografiu o jeho živote.
Zigmund Martiš (1888-1961)
rím. kat. kňaz, cirkevný hodnostár, pôsobiaci v Nemšovej
Narodil sa 7. februára 1888 v Lúkach pod Makytou. Teológiu študoval v Nitre, kde bol 2.2.1911 ako 23-ročný vysvätený. Kaplánom bol v Dlhom Poli, od r. 1913 v Dubnici nad Váhom a od r. 1915 v Nitre. Tu spolupracoval 8 Dr. Jozefom Tisom. 1.7.1927 prišiel už ako farár do Nemšovej. 12. 10. 1935 bol menovaný dekanom a následne i školským inšpektorom (školdozorcom) pre trenčiansky okres, v. r. 1938 honorárnym kronikárom Nitrianskej sídelnej kapituly a 31. 12. 1941 kanonikom Sídelnej kapituly v Nitre, archidiakon Hradňanský.
Ihneď po príchode do Nemšovej sa stal predsedom školskej (nemšovskej )stolice a do príchodu kaplána 4 roky popri svojej pastoračnej činnosti vyučoval ‚na škole náboženstvo. V júni 1933, v čase hospodárskej krízy dal vymaľovať kostol, ktorý bol zvnútra zdevastovaný požiarom z r. 1915. Finančné prostriedky neúnavne zoháňal ešte i počas maľovky od miestneho obyvateľstva aj od amerických krajanov.
Najvýznamnejším počinom počas jeho pôsobenia v Nemšovej však bolo založenie “Carity“ na pomoc chudobným deťom. Stalo sa tak na svätodušný pondelok v r. 1932. Po schválení stanov na Krajinskom úrade v Bratislave mala za krátko 200 členov. Pretože jej počet neustále stúpal, stúpali aj jej finančné prostriedky (členské 3,50 Kč + dary jednotlivcov a kolektivov). „Carita“ sa zameriavala hlavne na jedlo pre chudobné deti, ale i obuv, oblečenie a učebné pomôcky pre všetky deti z nemšovskej, ľuboreckej, kľúčovskej i. tr. závadskej školy. „Carita“ bola aktívnou až do jej zániku v r. 1941.
Jeho významnejším posledným podpisom bol deliminačný protokol hnuteľného a nehnuteľného majetku cirkevnej školy v Nemšovej, v čase zániku cirkevných škôl na Slovensku r. 1941.
Zomrel 18. 10. 1961 v Nitre, kde je i pochovaný.
Andrej Patka (1908-2003)
rím. kat. kňaz, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ, narodený v Nemšovej
Narodil sa dňa 19. novembra 1908 v Nemšovej. Pochádza z roľníckej rodiny. Mal štyroch bratov a dve sestry. Jeho detstvo nebolo radostné, veď v r. 1915 úplne vyhorel ich rodičovský dom a v I. svetovej vojne mu padli 2 bratia. Základnú školu navštevoval v Nemšovej, gymnázium v Trenčíne a Nitre. Ako nadaný študent bol vybraný pre štúdium v zahraničí, ale pre zlé zdravie zostal študovať v Nitre, kde bol aj po skončení teologických štúdií dňa 18. júna 1933 vysvätený za kňaza.
Ako kaplán účinkoval v Skalitom, Konskej a v Žiline. V r. 1935 pracoval v Nitre na biskupskom úrade. Pre zdravotné ťažkosti ho poslali liečiť sa a spravovať len malú farnosť v Slopnej. Od r. 1941 opäť pracoval v Nitre, kde mal na starosti školstvo a misie.
Päťdesiate roky začali internovaním s otcom biskupom E. Necseyom a neskôr pobytom v kňazských táboroch. V r. 1953 ho ako chorého prepustili. Našiel si prácu u ŠL v Ľuborči. O rok získal štátny súhlas k pastorácii a potom pôsobil na farách v Červenom Kameni, Močenku, Bošáci a Žabokrekoch, odtiaľ ho ako 82 ročného povolali spravovať biskupskú kanceláriu v Nitre. Počas svojho pôsobenia vo farnostiach sa staral aj o to, aby cirkevné budovy, t. k. kostoly, školy a kaplnky, boli dôstojné svojho poslania. Zásluhu má na postavení novej školy v Slopnej a kostola v Novej Bošáci. V Nitre sa stal správcom nadácie ,,Konštantín“, ktorej úlohou je ochrana a údržba cirkevných budov.
V r. 1946 mu vyšla kniha ,,Svätý Ján Vianney“, v ktorej spracoval životopis arského farára.
Pápež Pius XII. ho vymenoval titulom Monsignore a Ján Pavol II. Pápežský protonotár.
Zomrel 1. 10. 2003 v Nitre a pochovaný je v Nemšovej na novom cintoríne.
Jozef Štefánek (1909 – 1991)
rím. kat. kňaz, dekan, narodený v Ľuborči
Narodil sa 15. marca 1909 v Ľuborči, ako štvrtý zo siedmich detí maloroľníka. Po ukončení ľudovej a meštianskej školy nastúpil študovať na reálnom gymnáziu v Trenčíne a v Nitre. Teológiu študoval na Bohosloveckej fakulte v Nitre. Bohoslovecké štúdium ukončil v r. 1933, kde bol spolu so svojim rodákom Andrejom Patkom vysvätený za kňaza.
Ako kaplán pôsobil r. 1933 v Štiavniku, r. 1934 vo Varíne – Dolnej Tižine a v Čadci. R. 1937 ho preložili do Diviny a r. 1944 nastúpil za správcu fary do Opatovej nad Váhom, kde pôsobil až do 14. 03. 1951, kedy ho uväznili a odsúdili na tri roky odňatia slobody, pokutou 10000 KČS., zákazom pastoračnej činnosti do konca života, na 5 rokov straty občianskych práv a vyhostenie z okresu Trenčínza ,,protištátnu činnosť“. Väznený bol v Ilave, Nových Zámkoch, Močenku a Valdiciach pri Jičíne (ČR). Po prepustení z väzby pracoval ako robotník, neskôr skladník v Stavoindustrii, n. p. Strojová stanica v Dubnici nad Váhom.
R. 1965 Okresný súd v Trenčíne jeho odsúdenie ,,zahladil“ a opäť mohol vykonávať pastoračnú činnosť. Po pôsobení v Pruskom, Púchove a Košeci pôsobil v Hornom Srní, kde 5. 9. 1991 zomrel v hodnosti dekana, kde je i na vlastnú žiadosť pochovaný.
Augustín J. Záň (1911-1999)
rím. kat. kňaz, cirkevný hodnostár, spisovateľ, misionár, pôsobiaci v Nemšovej
Narodil sa 1. júna 1911 v Prievidzi. Ľudovú a strednú školu navštevoval v Prievidzi, teologické štúdium absolvoval na Bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza ho vysvätili v Nitre r. 1935.
Ako kaplán pôsobil v Dlhom Poli a v Nemšovej (1935-1936), vo Varíne (1936-1939) a v Novákoch (1939-1944). R. 1944 sa stal farárom vo Veľkej Bytči. Na všetkých pôsobiskách sa vyznačoval horlivosťou v duchovných a národných záležitostiach. Osobitnú pozornosť venoval výchove mládeže. Pre svoje národovedstvo a nekompromisný protikomunistický postoj mu hrozilo zatknutie, preto pred príchodom frontu (v marci 1945) odišiel do zahraničia. Spočiatku sa zdržiaval v Aurolzmúnsteri (Rakúsko), kde sa ako kňaz staral o duchovné potreby tamojšej slovenskej utečeneckej kolónie. R. 1951 emigroval do USA. Spočiatku sa zdržiaval u svojich príbuzných v Albany, študoval právo na Siena University. Potom pôsobil ako ľudový misionár vo viacerých slovenských osadách a r. 1956 sa natrvalo usadil v Danville, PA.
Patril k najplodnejším autorom emigrantskej duchovnej literatúry. Uverejnil vyše 2000 príspevkov prevažne nábožensko-mravoučného obsahu, výkladov evanjelia, homílii a pod. Uverejňoval ich prevažne v týždenníku Jednota, ale aj v iných slovenských a americo-anglických periodikách. Knižne vydal “Svetlo v tmách“ (Johnstown, NY, 1957), druhé doplnené vydanie vyšlo r. 1967, „Katechízmus pre dospelých“ (Johnstown, NY, 1967), “Jehovovi svedkovia falošni svedkovia“ (Johnstown, NY, 1958) a niekolko zväzkov Kázni (l. zväzok vyšiel r. 1968).
Zomrel 1. júna 1999 v Danville, PA, USA.