Kaplnka Narodenia Panny Márie

Z filiálnych kaplniek je najstaršia práve tá Borčická – Kaplnka Narodenia Panny Márie. V roku 1740 ju dal postaviť borčický zemepán Krištof Ugronovič, slúžny trenčianskej stolice, prísediaci v kráľovskom najvyššom súde. Zakúpil aj posvätné rúcha a kalich. V kaplnke bol oltár so svätostánkom, nad ním obraz Panny Márie. Na začiatku 21. storočia bol demontovaný za úmyslom zreštaurovania, avšak oltár zostal dlhé roky v pivnici na fare a nedočkal sa tak svojej obnovy. Príchodom nových kňazov sa začalo s reštaurovaním oltára. Po po dlhých 21 rokoch sa znova vrátil do kaplnky a 12. septembra 2021 ho počas hodovej slávnosti požehnal pán dekan Ján Smolka. Kaplnku požehnal a posvätil v roku 1740 nemšovský farár Štefan Ignác Jankovič. Ku kaplnke patrí zvonica. Zvon do kaplnky daroval v roku 1742 nitriansky biskup Imrich Esterházy. Zvon bol posvätený na počesť sv. Donáta. V kaplnke je aj krypta, ktorá má vchod zvnútra. Do krypty pochovávali len členov rodiny Ugronovičovej, aj to len zriedka. Na Borčickej kaplnke, na čelnej strane je erb šľachtickej rodiny Šipeky. (Rodina Šipekyovcov prišla do Borčíc v roku 1790 bývali v kaštieli do roku 1945. Posledná barónka z Borčic Alžbeta Šipeky zomrela v januári 1981 v nemocnici v Trenčianskych Tepliciach. Pochovaná je v Klobušiciach.)

V borčickom kaštieli bola v roku 1821 s biskupským súhlasom zriadená súkromná kaplnka. Bola vytvorená pre potreby šľachty. Dokedy trvala nevieme.

V minulosti stála na Bočickom cintoríne stáročná lipa, ktorú sa pre jej zhoršujúci sa zdravotný stav a vznikajúce obavy, že pod náporom živlov sa zrúti a poškodí pomníky a hrobky, rozhodlo v roku 1994 odstrániť obecné zastupiteľstvo. Po vydaní súhlasu bola lipa zrezaná a uložená pri ohrade cintorína. O tento mohutný strom nemal dlho nik záujem ani ako o palivo pre slabú výhrevnosť. Až z jari roku 1995 prejavil o lipu záujem Ing. Jaroslav Ševčík, ktorý prišiel s myšlienkou zhotoviť mohutný kríž pri zachovaní prirodzených tvarov a postaviť ho v staroslávnej Nitre pri príležitosti návštevy hlavy rímsko- katolíckej cirkvi Jána Pavla II., na jeho druhej návšteve Slovenska. Pre svoju myšlienku našiel po chopenie u primátora Považskej Bystrice pána Lackoviča, ktorý výdatne pomáhal pri jej realizácii. Úmyslu a rezbárskeho stvárnenia sa chopila firma pána Kuruca z Dubnice nad Výhom. Rezbárom Pavlovi Ondrejcovi a Mirovi Nemcovi sa podarilo v priebehu 6 týždňov monumentálne dielo o výške 8,2 m vytvoriť. Pred ukončením diela si kríž bola pozrieť aj Eminencia Ján Chryzostom kardinál Korec, primátor mesta Nitra a hlavný architekt celého podujatia, Ing. Arch. Stanislav Babčan, ktorého matka Štefánia, rod. Prílesanová pochádza z Nemšovej. Po prehliadke a schválení kardinálom, primátorom a architektom bol tento monument dňa 25. júna 1995 prevezený do Dubnice, Považskej Bystrice, Pruského a Borčíc, kde ho mali možnosť uvidieť mnohí občania. Dňa 26. júna bol kríž z borčickej lipy prevezený do Nitry Janikoviec a osadený neďaleko slávnostného pódia a oltára. Tu pod starobylým Nitrianskym hradom sa od piatka 30. júna 1995 stretli veriaci zo Slovenska, Čiech, Moravy, Poľska, Maďarska, Rakúska a iných kútov Európy ba i sveta na obrovskej ploche, aby privítali Jána Pavla II. Na rovine nitrianskej tabule sa vozvýš vypínal kríž, ktorý vyrástol v malej dedinke Považia v Borčiciach. Svojou mohutnosťou a rozpätím lipa Slovanov v tvare kríža akoby zvýrazňovala, že sme tu na Slovensku veriaci aj neveriaci vyrástli z kresťanských koreňov. V súčasnosti je kráž umiestnený vo farskom kostole Navštívenia Panny Márie v Nitre, v tzv. kláštornom kostole. Vo dvoch vyhotoveniach boli vyhotovené aj dve repliky. Videozáznam tejto rozlúčky ako i z výroby kríža je uložený na Obecnom úrade v Borčiciach. Jednu repliku možno uvidieť aj vo farskom kostole sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom.

Listina, ktorá vysvetľuje podmienky výstavby kaplnky v Borčiciach

Zachovaná listina, napísaná V jazyku latinskom vysvetľuje, kto bol pôvodcom myšlienky postaviť kaplnku s kryptou v Borčiciach a zároveň vysvetľuje aj podmienky na jej údržbu a zaväzuje nemšovskú faru k niektorým cirkevným úkonom. Listina v preklade znie:

Od Krištofa Ugronovíča, seniora z Ledníc a z Borčíc, Jeho cisárskej a kráľovskej výsosti radcu (prísediaceho) Sedmipanskej tabule, ťarchami a bremenami obťaženému Ladislavovi, synovi Krištofovmu a ostatným, ktorých sa toto nižšie napísané akýmkoľvek spôsobom týka, vyhlasujem a potvrdzujem touto listinou takúto úlohu: Keďže som sa teda spravodlivým určením ujal v ťažkých časoch dočasne tejto cirkevnej farnosti, kde nie vždy počúvali moje rady a nepreukazovali mi ťažkú službu, ale svoj záujem o mňa si udržali, máme povinnosť (cítime sa povinní) na zveľadenie slávenia kultu Pánovho založiť základinu na výstavbu a udržiavanie Svätej kaplnky (kostolíka), alebo stánku nového v Borčiciach, uprostred tamojších usadlostí, so zvonicou, oltárom, kryptou a Stolicou (božou).  Náklady a ťarchy z mojej osobnej základiny nesmú byť nikomu vyplatené bez prítomnosti a schválenia vznešených kňazov, pod vedením Najosvietenejšieho a najdôstojnejšieho pána Štefana Nozdrovického z Ladice a Kameničian, biskupa Katarského, prepošta Blahoslavenej Panny Márie z Novej Hory Peštianskej, prísediaceho Sedmipanskej tabule, Jeho Svätého cisársko-kráľovského veličenstva, vikára kaplnky (kaplána), kanonika katedrály cirkvi nitrianskej, vikára a radcu uprázdnenej biskupskej stolice a Vrchného vyšetrovateľa sporov: Svätostánok nech je vysvätený na sviatok Slávneho narodenia Kráľovnej anjelov  a predtým nech sú zaobstarané posvätné rúcha a kalich. Aby žiaden z tých pánov teda plebánov, ktorí budú vykonávať svätú obetu a kult boží v tejto kaplnke podľa mojich nariadení, za akýchkoľvek bezprávnych čias, žiadnou zmluvou nezanedbal starostlivosť o duše mojich dedičov, naveky dávam pre kaplnku do úschovy 100 florénov rýnskych a zapisujem ich. Páni, ktorí budú týchto 100 florénov držať aj s úrokmi u menovaného syna môjho Ladislava, cez neho odstúpia z nich 84 pánu farárovi (veľadôstojnému) z Nemšovej, aby každoročne slávil štyri sväté omše: Prvú v septembri, po oktáve narodenia Kráľovnej Anjelov za váhajúcich (vo viere) z mojej rodiny. Druhú omšu k Najsvätejšej Trojici za zachovanie tejže mojej rodiny vo viere rímsko-katolíckej a za rozmnoženie jej potomstva. Tretiu votívnu omšu za odpustenie hriechov. Štvrtú obyčajnú omšu za moje zásluhy ako fundátora (zakladateľa) a za mojich dedičov a akýchkoľvek nasledovníkov. Omše musia byť slávené každoročne, v prítomnosti mojej rodiny. Zostávajúce florény budú držané a verne spravované na Opravu kaplnky (kostola). Týmto teda dávajúc najavo svoju vôľu dôstojnému pánovi Štefanovi Hankovičovi, súčasnému nemšovskému farárovi a titulovanému najosvietenejšiemu a najdôstojnejšiemu Vikárovi na túto listinu pripájame svoju bežnú pečať. Na večnú pamäť bol som dal v Borčiciach 7. septembra 1740. Krištof Ugronovič, senior, Andrej Repáš, farár z Bolešova, Žigmund Nozdrovický, Andrej Beňovský, Juraj Vietoris.