Rímskokatolícka farnosť sv. Michala archanjela

Prvý písomný záznam o pôsobení rímskokatolíckej cirkvi na území Nemšovej sa objavuje 90 rokov po prvej písomnej zmienke o obci Neusua z r. 1242. Starobylá farnosť sa spomína v zápise pri výbere pápežských desiatkov v rokoch 1332-1337, kedy farár Beanus de Nesua dal 6 grošov… Nasledujúce storočia, s výnimkou obdobia reformácie, ktorá trvala od r. 1530 až do r. 1655 plných 125 rokov, je toto územie až dodnes spravované katolíckou cirkvou. O existencii vôbec prvého kostola, kde sa slúžili bohoslužby, hovorí zápis vizitácie Kostola sv. Michala archanjela z r. 1675, ktorý bol postavený pravdepodobne v románskom štýle. V tomto období bol v Ľuborči postavený aj drevený kostol, tiež zasvätený sv. Michalovi. O 50 rokov neskôr, v r. 1725-1726, sa začala stavba kamennej fary za pôsobenia farára Martina Gašparoviča. V tom čase vo farnosti žilo 2190 katolíkov z celkového počtu 2504 obyvateľov. V r. 1758 prišiel do Nemšovej Ján Koštiaľ, farár z Čadce, ktorý sa v r. 1760 obrátil s prosbou o stavbu kostola na vtedajšieho župana Jozefa Ilešháziho, ktorý odpovedal pozitívne. Kostol sa staval na mieste pôvodného, v rokoch 1762-1766. Slávnostná posviacka sa konala 29. septembra 1766, na sviatok sv. Michala archanjela. Konsekráciu vykonal archidiakon trenčianskeho dištriktu a teplanský farár Ján Pichnay. Samotná Nemšová mala vtom čase 124 domov, v ktorých bývalo 149 rodín so 785 obyvateľmi. Posviacka konsekrácia biskupom, bola až po 23 rokoch, dňa 29. 6. 1789, na sviatok sv. Petra a sv. Pavla. Vykonal ju biskup František Xaver Fuchs, ktorý za asistencie 20 kňazov, vložil do kameňa hlavného oltára ostatky mučeníka sv. Vincenta. Dožil sa jej i Ján Koštial, no ešte vtom istom roku v novembri 1789 v Rovnom, kde bol preložený, zomrel ako 59-ročný. Jozef llešházi sa však tohto, pre Nemšovú významného dňa, nedožil, zomrel pred posviackou kostola 8. 2. 1768 v bratislavskej nemocnici ako 66-ročný. Miesto neho sa na posviacke zúčastnil jeho 29 ročný syn Ján Baptista llešházr, dedičný župan. Na poste správcu farnosti sa vystriedali desiatky kňazov, niektorí z nich boli známymi bádateľmi, národnými buditeľmi, či literárne činnými.

 

 

 

 

 

 

Okrem správcov fary a kaplánov tu pôsobilo aj niekoľko dekanov. Medzi poslednými bol Jozef Kianička, dištrik. dekan, čestný kanonik (1887-1956), ktorý pôsobil v Nemšovej 12 rokov – od r. 1942. Po ukončení ll. svetovej vojny inicioval a spolu so svojim kaplánom Jozefom Hankom sa zaslúžili o postavenie Kaplnky Fatimskej Panny Márie a nanovo dal postaviť vo vojne zostrelenú vežu kostola a zvonku obnoviť celý kostol. Po ňom nastúpil v r. 1945 Rudolf Hodál (1920-1992), čestný dekan, ktorý tu pôsobil do r. 1970. Potom sa 12 rokov staral o nemšovskú farnosť Gejza Luky (1924-1992), dekan ad personam a zástupca okr. dekana. Za jeho pôsobenia došlo k viacerým zmenám v interiéri kostola (zaviedlo sa napr. vykurovanie plynom, elektrický pohon zvonov, ozvučenie, bol vymaľovaný kostol zvnútra i zvonku a iné). Po ňom nastúpil v r. 1982 Anton Noga (1947), dištrikt. dekan, ktorý bol správcom farnosti 15 rokov. Zaslúžil sa o postavenie novej fary a rekonštrukciu pôvodnej Kaplnky sv. Antona Paduánskeho v Ľuborči. Vr. 1997 ho vystriedal Karol Hanulík (1952), dištrikt. dekan, ktorý tu vykonával službu 3 roky. V r. 2000 prevzal po Karolovi Hanulíkovi farnosť Anton Košík, ktorý bol správcom v rokoch 2000-2018. Počas jeho 17-ročnej činnosti sa realizovala rekonštrukcia veže a kostola, tiež aj rekonštrukcia Kaplnky Fatimskej Panny Márie v Trenčianskej Závade a iné. V roku 2018 privítali nemšovskí veriaci nového správcu farnosti Jána Smolku, ktorý predtým pôsobil vo farnosti Čičmany.

Nová farská budova stojí od roku 1992. S jej stavbou sa začalo 1. mája 1991. Nová výstavba začala búracími prácami starej hospodárskej budovy. v polovici júna bol ukončený výkop pivníc a základov. Do konca roka sa uskutočnila výstavba hrubej stavby i so strechou. Všetky práce boli vykonávané brigádnicky pod vedením vedúceho stavby pána Jána Ondrejička. Pred Vianocami roku 1992 bola nová farská budova pripravená k obývaniu po dokončení vnútorných prác. 14. júna 1993 sa uskutočnilo presťahovanie do novej fary. V stredu 23. júna popoludní sa začali búracie práce starej farskej budovy, ktoré boli ukončené v sobotu 26. júna vrátane odvezeného materiálu. Po ukončení búracích prác starej fary začali v pondelok 28. júna práce na úprave terénu medzi novou farskou budovou a kostolom. Úpravové práce sa pretiahli do budúceho roku 1994. Práce boli ukončené výsadbou okrasnej časti a parkovým osvetlením pred požehnaním novej farskej budovy. Novú faru prišiel požehnať nitriansky biskup Mons. Ján Chryzostom kardinál Korec vo štvrtok 29. septembra 1994, na slávnosť svätého Michala archanjela, patróna Nemšovskej farnosti. Požehnania novej fary sa zúčastnilo asi 3000 veriacich z Nemšovej a okolia. Pred Vianocami bola vystavená v priestore medzi kostolom a novou farskou budovou jaskyňa, ktorá bola počas Vianoc osadená figúrkami jasličiek, troch kráľov a pastierov. Počas roka 1995 prebiehali dokončovacie práce vonkajším priestorov medzi kostolom a farskou budovou, v rámci ktorej sa zhotovili, rozmiestnili a osadili lavice. Taktiež bol vypracovaný projekt na úpravu priestorov pred vstupmi do kostola, ako i medzi kostolom a plotom od ulica Janka Palu. Na farskej budove je pri vstupe umiestnená pamätná tabuľa z roku 1996, venovaná Fraňovi Madvovi, pri príležitosti 210. výročia jeho narodenia.  

Nemšová bola rodiskom aj mnohých významných rímskokatolíckych kňazov, medzi nimi boli: Vojtech Babulík (1909 -1997), kňaz-salezián, pedagóg, ľudový kazateľ, Karol Korper Zrínsky (1836 -1923) kňaz, národovec, politik, publicista Andrej Patka (1908-2003), kňaz, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ, Jozef Štefánek (1909-1991), kňaz, dekan. Z posledných Peter Mindár (1948), kňaz, Ján Ondrejička (1950), čestný dekan, Karol Koníček (1961), kňaz, Dominik Gurín (1959), dekan a Roman Pecháček (1975), kňaz, rehoľník SVD. Do rehoľných rádov vstúpili aj nemšovské rodáčky: Z Nemšovej – rehoľa Školských sestier Notre Dame – Wera Barteková a Mária Mutňanská, sestry zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul Terézia Siekelová jej sestra Vilma, Anna Ďuríková a Gizela Holečková. Z Klúčového – rehoľa Školských sestier Notre Dame – pochádzajú Alžbeta Vavrušová, Mária Pecháčková, Dominika Bórová a Antónia Borová. Z Ľuborče do Kongregácie sestier Karmelitánok vstúpila Mária Chmelinová a do rehole Školských sestier Notre Dame Mária Filípková.

Už z prvých kánonických vizitácii vyplýva, že farský kostol mal svoj organ a službu organistu vykonávali učitelia. Z posledných záznamov vyplýva, že 40 rokov bol organistom Ján Szárka-Slávnický, v rokoch 1916 až 1956 (vypomáhali mu Peter Baláž a Ján Holeček). Po ňom, od r. 1956 až do r. 1958 bol ním Ján Holeček, ktorému však odbor školstva hranie zakázal, ak chcel naďalej byť učiteľom. Po ňom nastúpil v r. 1958 Stanislav Chlebana (1942 -2017), ktorému neskôr vypomáhal a načas aj prevzal povinnosti hlavného organistu syn Pavol. S. Chlebana viac ako 50 rokov pôsobil vo farnosti ako organista a spevák, vždy ochotný slúžiť pri sv. omšiach alebo pri pochovávaní zosnulých.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Meno	Roky pôsobenia	Kapláni
Ondrej  Guzanovicz	1665 – 1670
Ján Rukovič	1670 – 1674
Ján Nemčáni	1674 – 1680
František Kolenovič	1680 -1681
František Butkovič	1681 – 1685
Ján Skačáni	1696 – 1705
Michal Fabiani	1705 – 1718
Ján Ladislaides	1717 – 1718
Martin Gašparovič	1718 – 1735
Štefan Ignác Jankovič	1735 – 1753
Mikuláš Cingel	1753 – 1754
Juraj Kudolani	1754 – 1758
Ján Koštiaľ	1758 – 1773
Ján Kolpáši	1774 – 1776
Gašpar Rajčáni	1766 – 1791
Karol Kerekeš	1792 – 1806
Antol Dateľ	1806 – 1851
Ján Škorvánek	1851 – 1869	Františk Madva František Hreusik Vendelín Kozma Michal Čulen Jozef Radimecký
František Hreusik	1889 – 1905	Štefan Bučko
Rudolf Miklóši	1906 -1927	Štefan Herodek Štefan Hedera František Miklošovič Vincent Šincovita Pavol Bezák
Zigmund Martiš	1927 – 1942	Anton Poloczek Viliam Machal Augustin Zani Anton Bučko Ján Slivka Ján Cibuľa Alojz Adamec Teodor Ferenczy Michal Valo Albert Hedera Anton Kostolanský
Jozef Kianička	1942 – 1955	Albert Hedera Jozef Hanko Ján Kutiš Ján Foltán Štefan Palkovič Elemír Štrbavý Rudolf Hodál
Anton Poloczek	1. 1. – 13. 4. 1955
Rudolf Hodál	1955 – 1970	Celestín Mikunda Ivan Mahrík
Gejza Luky	1970 – 1982	Theodor  Ferko Pavel Žídek Víktor Zboran Anton Noga
Anton Noga	1982 – 1997	František Šútor Ján Štefanec Ján Kušnír Rudolf Michút prof. Augustín Rybanský – výp. duch.
Karol Hanulík	1997 – 2000	Dalibor Mišura Jaroslav Vnuk Peter Martinec
Anton Košík	2000 – 2018	Pavol Mikuš Štefan Bučo Patrik Sojčák Michal Vlček Martin Vitek Milan Kačaljak Ľuboš Mihálka
Ján Smolka	2018 – doteraz	Dominik Ondriaš (2018-2022) Mikuláš Šurín (2022)